Témata: Proc se zeme otaci kolem sve osy

cooler - 8/11/2006 - 10:21

Proc se zeme otaci kolem sve osy?


MIZ - 8/11/2006 - 10:41

citace:
Proc se zeme otaci kolem sve osy?

Hvězdy a tělesa kolem nich vznikají shlukováním z oblaku prachu. Při kolizích částic samozřejmě funguje zachování hybnosti, což se promítá do rotací výsledných těles. Důsledkem kolizí už relativně velkých těles v závěrečných fázích formování planetární soustavy není u všech těles stejný smysl a stejná rychlost u všech těles.
Jinými slovy rotuje vše, jen ne vše stejně.


cooler - 8/11/2006 - 10:52

>>Hvězdy a tělesa kolem nich vznikají...

Dekuji za srozumitelnou odpoved, tohle mi nedoslo... Porad jsem hledal odpoved v nejakych "aktualnich" silach, a zapomnel jsem na tyto davne "impulsy"...


cooler - 8/11/2006 - 11:00

Jeste mne napadla podotazka... Ma Slunce vliv na rotaci zeme kolem sve osy?


avitek - 8/11/2006 - 11:08

citace:
Ma Slunce vliv na rotaci zeme kolem sve osy?


Má, ale mnohem větší vliv na rotaci Země má Měsíc. Obě dvě tělesa - Měsíc a Slunce - způsobují tzv. slapové jevy (nejen příliv a odliv moří a oceánů, ale i podobný pohyb plastického nitra Země). Slapové jevy způsobují postupné brzdění zemské rotace, takže po dostatečně dlouhé době by se Země otáčela k Měsíci stále stejnou stranou podobně, jako se teď otáčí Měsíc. Takové rotaci sa pak říká "vázaná rotace" a má ji většina měsíců planet.



bejcek - 8/11/2006 - 11:08

Stručně řečeno, za to může První Hybatel (dosaďte si tam koho chcete) - v okamžiku velkého třesku vznikl čas, prostor a pohyb!
( Tomáš Aquinský napsal: "Omne quod movetur ad alio movetur" - " Vše co se hýbe je hýbáno cizím"


Jak píše kolega výše, byl tady oblak mezihvědného plynu a prachu, ten se vlivem gravitačních sil počal před asi 5 miliardami let smršťovat. Hmotnost takového mraku musela být veliká, aby ta gravitace se mohla takto projevit, odhaduje se na 1000 sluncí.
Ten mrak se rozdělil na více menších částí a z těch menších částí vznikaly opět gravitací zhustky - zárodky slunečních soustav a ty se hroutily - smršťovaly dál. Začaly se ohřívat, hustota už byla veliká a vytvářel se velký zhustek (protoslunce) a menší zhustky ( protoplanety). Původní oblak měl velmi malou rotaci (pohyb) - smršťováním se rotace (pohyb) zrychlovala, moment hybnosti musí být zachován (je to zákon) a tak ta tělesa rotovala stále rychleji a navíc ty menší (protoplanety) obíhaly-rotovaly kolem centrálního tělěsa ( protoslunce). A sluneční soustava ještě rotuje -obíhá kolem středu Galaxie (také v galaxiích platí gravitace, moment hybnosti atp.)
A tak je tomu pořád. Jednou v budoucnu, zatraceně daleko v budoucnu, pohyb ustane (nebude to co by se mělo hýbat) - a to pak bude konec vesmíru.


bejcek - 8/11/2006 - 11:11

Zdravím a doplním.
Měsíc se potvora, pomalinku vzdaluje od Země, tím pádem se rotace Země zpomaluje. Natahuje se nám tak den s nocí. Ale hlavy si tím nelámejme, je to opravdu pomalé.


avitek - 8/11/2006 - 11:14

citace:
Zdravím a doplním.
Měsíc se potvora, pomalinku vzdaluje od Země, tím pádem se rotace Země zpomaluje. Natahuje se nám tak den s nocí. Ale hlavy si tím nelámejme, je to opravdu pomalé.


Ano a dodejme, že to všechno má na svědomí zákon zachování momentu hybnosti.


Jirka - 8/11/2006 - 11:29

citace:
Stručně řečeno, za to může První Hybatel (dosaďte si tam koho chcete) - v okamžiku velkého třesku vznikl čas, prostor a pohyb!
( Tomáš Aquinský napsal: "Omne quod movetur ad alio movetur" - " Vše co se hýbe je hýbáno cizím"


Je zrejme ze rotacni pohyb v soucasnosti vsude pozorovany musi mit koreny sahajici do vzniku vesmiru.
Zrejme nejake lokalni nesymetrie zpusobily, ze v pocatecni expanzivni fazi vesmiru vznikaly viry hmoty a z nich pote vznikly mensi jednotky galaxii a jejich kup.
Jen by me zajimalo jestli uhrnny moment hybnosti vesmiru je nula, nebo zde panuje (opet) nejaka nesymetrie. Jako treba ze vetsina galaxii rotuje "doleva". To by znamenalo ze to co existovalo pred velkym treskem taky rotovalo.


bejcek - 8/11/2006 - 11:42


Je zrejme ze rotacni pohyb v soucasnosti vsude pozorovany musi mit koreny sahajici do vzniku vesmiru.
Zrejme nejake lokalni nesymetrie zpusobily, ze v pocatecni expanzivni fazi vesmiru vznikaly viry hmoty a z nich pote vznikly mensi jednotky galaxii a jejich kup.
Jen by me zajimalo jestli uhrnny moment hybnosti vesmiru je nula, nebo zde panuje (opet) nejaka nesymetrie. Jako treba ze vetsina galaxii rotuje "doleva". To by znamenalo ze to co existovalo pred velkym treskem taky rotovalo.



Aha, na to se budu muset podívat. Jen se mi nezdá to, že by něco ?! mělo před velkým třeskem rotovat. Nebylo nic, hrome, nebo bylo nic, ale nic nemůže být.?! Jo filozofie.


MIZ - 8/11/2006 - 11:47

citace:
Slapové jevy způsobují postupné brzdění zemské rotace, takže po dostatečně dlouhé době by se Země otáčela k Měsíci stále stejnou stranou podobně, jako se teď otáčí Měsíc. Takové rotaci sa pak říká "vázaná rotace" a má ji většina měsíců planet.

Já si dovolím toto pro případné laické čtenáře lehce zopakovat, aby klesly šance nesprávného pochopení :-) :
Měsíc má vázanou rotaci, je k Zemi natočen stále stejnou částí.
Je to ale zčásti důsledkem jeho vzniku "slepením" částic vyvržených do prostoru ze Země po její srážce s velkým tělesem [asi velikosti Marsu] někdy před těmi 4 mld. let. [To je i důvod jeho postupného vzdalování se od Země, udává se tuším několik cm za rok.]


MIZ - 8/11/2006 - 11:51

citace:
Jeste mne napadla podotazka... Ma Slunce vliv na rotaci zeme kolem sve osy?

Laicky si myslím, že vliv má díky nehomogennímu a ne zcela tuhému složení Země. Kdyby to bylo rotačně symetrické těleso se symetricky rozloženou hmotností [homogenní koule je zcela ideální případ, ale stačí ideální setrvačník] bez jakýchkoli vnitřních přesunů hmoty, vliv Slunce by byl IMHO nulový.


Jirka - 8/11/2006 - 11:52

citace:

A tak je tomu pořád. Jednou v budoucnu, zatraceně daleko v budoucnu, pohyb ustane (nebude to co by se mělo hýbat) - a to pak bude konec vesmíru.




No, nevim presne co se stane, ale pohyb by kompletne ustat nemel. Ikdyz se v soucasne dobe hustota energie vesmiru bude snizuje, nedokazu si predstavit ze klesne na nulu.
Ikdyby byl vesmir uzavreny, hustota se zase zacala zvysovat a veskera hmota a energie by spadla zpet do nejake centralni cerne diry. Nevim jake jsou pro toto odhady, ale muselo by to trvat nepredstavitelne dlouhou dobu. Mnohokrat dele nez je soucasne stari vesmiru.
No i pak by nebyl vesmir mozna uplne staticky.


MIZ - 8/11/2006 - 11:59

citace:
Zrejme nejake lokalni nesymetrie zpusobily, ze v pocatecni expanzivni fazi vesmiru vznikaly viry hmoty a z nich pote vznikly mensi jednotky galaxii a jejich kup.
Jen by me zajimalo jestli uhrnny moment hybnosti vesmiru je nula, nebo zde panuje (opet) nejaka nesymetrie. Jako treba ze vetsina galaxii rotuje "doleva". To by znamenalo ze to co existovalo pred velkym treskem taky rotovalo.

a/ Neexistuje žádné doleva.
b/ Při uvažování o hybnosti hmoty tak obrovské, jaká je jen např. v pozorovatelné části vesmíru IMHO už nemůžeme zanedbávat hmotnost záření. Přesněji tedy jeho hybnost.
c/ Neexistuje časový údaj "před velkým třeskem".
d/ Hmota taková jak ji dnes známe [a antihmota, samozřejmě] vznikla až relativně dlouho po vzniku vesmíru oddělením od záření.


Jirka - 8/11/2006 - 12:01

citace:

Aha, na to se budu muset podívat. Jen se mi nezdá to, že by něco ?! mělo před velkým třeskem rotovat. Nebylo nic, hrome, nebo bylo nic, ale nic nemůže být.?! Jo filozofie.

Pred vznikem vesmiru tak jak ho zname existoval zrejme vesmir tak jak ho nezname. To je vsechno co o tom muzu rict.
Je to velmi podobne otazce co je za hranici naseho vesmiru?
Nebo jak je to s nekonecnosti vesmiru?
Ted me napadlo ze zatimco ja jsem kdysi velice intenzivne premyslel nad temato otazkama, moje manzelka se trapila podobnou otazkou: "Jaky asi bude ten muj vyvoleny?".
Zaver je stejny. Az prijde ten pravy cas, tak se to dozvime.


MIZ - 8/11/2006 - 12:05

citace:
citace:

A tak je tomu pořád. Jednou v budoucnu, zatraceně daleko v budoucnu, pohyb ustane (nebude to co by se mělo hýbat) - a to pak bude konec vesmíru.


No, nevim presne co se stane, ale pohyb by kompletne ustat nemel. Ikdyz se v soucasne dobe hustota energie vesmiru bude snizuje, nedokazu si predstavit ze klesne na nulu.
Ikdyby byl vesmir uzavreny, hustota se zase zacala zvysovat a veskera hmota a energie by spadla zpet do nejake centralni cerne diry. Nevim jake jsou pro toto odhady, ale muselo by to trvat nepredstavitelne dlouhou dobu. Mnohokrat dele nez je soucasne stari vesmiru.
No i pak by nebyl vesmir mozna uplne staticky.


Zatím to vypadá, že hustota vesmíru nedosahuje té kritické hodnoty, která by byla potřebná k tomu, aby se po nějaké [dlouuuhé] době zase začal smršťovat.

Tyto úvahy jsou ale docela přebíjeny posledními zjištěními o zrychlujícím se rozpínání vesmíru.


Jirka - 8/11/2006 - 15:20

citace:

a/ Neexistuje žádné doleva.


myslel jsem "doleva"

citace:

b/ Při uvažování o hybnosti hmoty tak obrovské, jaká je jen např. v pozorovatelné části vesmíru IMHO už nemůžeme zanedbávat hmotnost záření. Přesněji tedy jeho hybnost.


S tim souhlasim

citace:

c/ Neexistuje časový údaj "před velkým třeskem".



V tom pripade polovina tve vety neexistuje.

citace:

d/ Hmota taková jak ji dnes známe [a antihmota, samozřejmě] vznikla až relativně dlouho po vzniku vesmíru oddělením od záření.


Definuj pojem "Hmota taková jak ji dnes známe". Myslis tim atomy?


pk - 8/11/2006 - 18:44

citace:
Proc se zeme otaci kolem sve osy?

Drahi priatelia.
Odpoved na otazku, preco sa zem toci treba hladat v kauzalnych pricinach vzniku vesmiru nie pred Velkym Treskom, ale v okamihu Velkeho Tresku.
Vsetci by sme mali suhlasit s fyzikalnou realitou, podla ktorej je gravitacna interakcia posobiaca na hmotne body (kopy galaxii, galaxie, hviezdy, planeta, mesiace,kvarky,antikvarky,zakladne kamene latkovej formy hmoty-neutrony,protony a elektrony)je nielen radialna, ale sucasne aj rotujuca, pricom rozhodujucu ulohu pri zakriveni trajektorie hmotnych bodov v rotujucom gravitacnom poli zohrava Coriolisova sila.
Vsetko, absolutne vsetko od makrostruktur po mikrostruktury vesmiru je deterministicky predurcene k rotacii okolo vlasnej osi.
Uvodom by som chcel pre pochopenie daneho fenomenu zdoraznit a zaroven poukazat na zatial neznamy "horizontalno-vertikalny princip symetrie", o ktorom pojednava strucna monografia na:
www.gympoh.edu.sk/odysea


radh77 - 8/11/2006 - 19:34

citace:
citace:

a/ Neexistuje žádné doleva.


myslel jsem "doleva"

Doleva opravdu neexistuje. Co tim bylo mysleno je, ze galaxie mohou rotovat doleva z pohledu zeme. Pokud se ale premistim a podivam se na tu samou galaxii z "druhe strany" tak bude rotovat doprava... takze vlastne nerotuje doprava ani doleva.. a sakra.. zaseknul se mi mozek..

citace:

c/ Neexistuje časový údaj "před velkým třeskem".



V tom pripade polovina tve vety neexistuje.

dobry.. spis se melo napsat, ze cas jako takovy, jak ho zname/vnimame/merime my vzniknul pri velkem tresku. Takze pojem jako "pred velkym treskem" nemuze technicky existovat. Ovsem to jsme zpet u filozofie.

citace:

d/ Hmota taková jak ji dnes známe [a antihmota, samozřejmě] vznikla až relativně dlouho po vzniku vesmíru oddělením od záření.


Definuj pojem "Hmota taková jak ji dnes známe". Myslis tim atomy?


Po velkem tresku bylo zareni a hmota vazana dohromady, takz ne tak ji zname dnes. Az po tom "relativne dlouhem" obdobi, kdy cely vesmir chladnul a rozpinal se, se hmota a zareni rozdelily do dnesni podoby. Alespon tak jsem to pochopil pri cetbe "Brief history of time" od S. Hawkinga. Ale mozna jsem to pochopil spatne? ma nekdo lepsi verzi? necham se poucit


sulinar - 8/11/2006 - 19:43

citace:
Má, ale mnohem větší vliv na rotaci Země má Měsíc. Obě dvě tělesa - Měsíc a Slunce - způsobují tzv. slapové jevy (nejen příliv a odliv moří a oceánů, ale i podobný pohyb plastického nitra Země)...


Chtěl bych doplnit, že slapové síly působí na celé těleso Země i Měsíce. Nejenom na hydrosféru, ale i na atmosféru (špatně měřitelné), litosféru (dnes již měřitelné), a veškeré hmoty pod ní (plášť i jádro). Pohybují se tedy nejenom plastické části, ale i rigidní. Kdyby Země byla homogenním tělesem, slapové síly by se projevovaly také a Země by také získala vázanou rotaci.


pk - 8/11/2006 - 20:26

Rotacia hmotnych bodov (galaxii) je urcena smerom rotacnej osi rotujuceho gravitacneho pola vesmiru a radialnej rychlosti, ktorou bola superhusta a superhoruca latkova forma hmoty vymrstena v rotujucom gravitacnom poli vesmiru, ktory sa extremne rychlo rozpinal.
Ak rotacna os rotujuceho gravitacneho pola expandujuceho vesmiru smeruje hypoteticky tak, ako smeruje rotacna os zeme, ktora rotuje od zapadu na vychod, potom - na severnej hemisfere vesmiru-superhuste a horuce hmotne body vymrstene radialne vzhladom na gravitacny stred vesmiru(galaxie) by mali cez svoju radialnu rychlost rotovat okolo "gravitacneho stredu vesmiru" cez Coriolisovu silu dolava, tj.proti rotacii rotujuceho gravitacneho pola vesmiru (mozno ze sa mylim, ale asi nie).
Na "juznej hemisfere vesmiru" su hmotne body vymrstene radialne vzhladom na "gravitacny stred vesmiru" zakrivene cez Coriolisovu silu podobne ako na severnej hemisfere, tj. proti rotacii gravitacneho pola vesmiru.
Zaver by mal byt taky, ze vzhladom na hypotetickeho pozorovatela umiestneneho v "gravitacnom strede vesmiru" (v inercialnej sustave, ktora je v pokoji), je nas vesmir "rotujuci paraboloid", ktory rotuje opacne ako rotuje "gravitacne rotujuce pole vesmiru".

Ak sa mylim, potom sa ospravedlnujem.


avitek - 8/11/2006 - 21:14

citace:
...
Vsetci by sme mali suhlasit s fyzikalnou realitou, podla ktorej je gravitacna interakcia posobiaca na hmotne body (kopy galaxii, galaxie, hviezdy, planeta, mesiace,kvarky,antikvarky,zakladne kamene latkovej formy hmoty-neutrony,protony a elektrony)je nielen radialna, ale sucasne aj rotujuca, pricom rozhodujucu ulohu pri zakriveni trajektorie hmotnych bodov v rotujucom gravitacnom poli zohrava Coriolisova sila. ...



Tady si zase někdo plete pojmy "rotující gravitační pole" s "rotující souřadnou soustavou". Coriolisova síla je síla zdánlivá (stejně jako odstředivá), kterou musíme uměle zavádět, když popisujeme pohyb hmotného tělesa (nebo v abstraktním případě hmnotného bodu) v neinerciální rotující soustavě souřadnic.

To platí i o tom, co bylo v niti "Téma: Je možné skĺbiť VTR s Newtonovou modifikovanou dynamikou?"

http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&page=1&tid=1014#pid22713

Tam jde také o stejnou záměnu.


pk - 8/11/2006 - 22:41

Problem spociva v tom, ze gravitacne pole centralneho a rotujuceho telesa je skutocne radialne a sucasne rotujuce.
Chces snad opisovat neustale a konvencne pohyb satelitov okolo centralneho telesa tak, ze sa satelit aj centralne teleso pohybuju okolo spolocneho taziska?
Kazdy rotujuci fyzikalny system je neinercialna sustava, v ktorej nutne vystupuju nie "dodatkove sily", ale zotrvacne sily.
V ramci vesmiru- jeho makro a mikrostruktur- neexistuje priklad inercialnej sustavy.
Inercialna sustava je dobra len v laboratornych rozmeroch experimentalnej a teoretickej fyziky.


citace:
citace:
...
Vsetci by sme mali suhlasit s fyzikalnou realitou, podla ktorej je gravitacna interakcia posobiaca na hmotne body (kopy galaxii, galaxie, hviezdy, planeta, mesiace,kvarky,antikvarky,zakladne kamene latkovej formy hmoty-neutrony,protony a elektrony)je nielen radialna, ale sucasne aj rotujuca, pricom rozhodujucu ulohu pri zakriveni trajektorie hmotnych bodov v rotujucom gravitacnom poli zohrava Coriolisova sila. ...



Tady si zase někdo plete pojmy "rotující gravitační pole" s "rotující souřadnou soustavou". Coriolisova síla je síla zdánlivá (stejně jako odstředivá), kterou musíme uměle zavádět, když popisujeme pohyb hmotného tělesa (nebo v abstraktním případě hmnotného bodu) v neinerciální rotující soustavě souřadnic.

To platí i o tom, co bylo v niti "Téma: Je možné skĺbiť VTR s Newtonovou modifikovanou dynamikou?"

http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&page=1&tid=1014#pid22713

Tam jde také o stejnou záměnu.


MIZ - 9/11/2006 - 09:37

citace:
citace:
Definuj pojem "Hmota taková jak ji dnes známe". Myslis tim atomy?


Po velkem tresku bylo zareni a hmota vazana dohromady, takz ne tak ji zname dnes. Az po tom "relativne dlouhem" obdobi, kdy cely vesmir chladnul a rozpinal se, se hmota a zareni rozdelily do dnesni podoby. Alespon tak jsem to pochopil pri cetbe "Brief history of time" od S. Hawkinga. Ale mozna jsem to pochopil spatne? ma nekdo lepsi verzi? necham se poucit

Ano, tak nějak se to dá říci. Byla tak vysoká teplota a hustota, že se používá popis "vesmír byl pro světlo neprostupný", fotony pořád s něčím interagovaly. Neexistovalo nic tak studeného a stabilního jako atom. [Doporučuji i postarší knihu "První tři minuty", ale teď mi z mé na jména slabé hlavy vypadl autor... [S. Weinberg??].] Reliktní záření vlastně pochází z doby, kdy vesmír vychladl a zřídl natolik, že fotony již přestaly být blokovány a začaly se volně šířit prostorem. Jeho analýzou dnes zjišťujeme tehdejší nerovnoměrnosti rozložení hmoty v prostoru, dále se snažíme i zjistit něco o "prostorové uspořádanosti" vesmíru, o jeho geometrických parametrech.

Rozhodně se ale nedá mluvit o nějakém geometrickém a tím ani o gravitačním středu vesmíru.


pk - 9/11/2006 - 16:56

citace:
citace:
citace:
Definuj pojem "Hmota taková jak ji dnes známe". Myslis tim atomy?


Po velkem tresku bylo zareni a hmota vazana dohromady, takz ne tak ji zname dnes. Az po tom "relativne dlouhem" obdobi, kdy cely vesmir chladnul a rozpinal se, se hmota a zareni rozdelily do dnesni podoby. Alespon tak jsem to pochopil pri cetbe "Brief history of time" od S. Hawkinga. Ale mozna jsem to pochopil spatne? ma nekdo lepsi verzi? necham se poucit

Ano, tak nějak se to dá říci. Byla tak vysoká teplota a hustota, že se používá popis "vesmír byl pro světlo neprostupný", fotony pořád s něčím interagovaly. Neexistovalo nic tak studeného a stabilního jako atom. [Doporučuji i postarší knihu "První tři minuty", ale teď mi z mé na jména slabé hlavy vypadl autor... [S. Weinberg??].] Reliktní záření vlastně pochází z doby, kdy vesmír vychladl a zřídl natolik, že fotony již přestaly být blokovány a začaly se volně šířit prostorem. Jeho analýzou dnes zjišťujeme tehdejší nerovnoměrnosti rozložení hmoty v prostoru, dále se snažíme i zjistit něco o "prostorové uspořádanosti" vesmíru, o jeho geometrických parametrech.

Rozhodně se ale nedá mluvit o nějakém geometrickém a tím ani o gravitačním středu vesmíru.


Nedovolim si niekoho poucat, ale na dany problem mam svoj nazor a predstavu spojenu s hypotezou, podla ktorej ziarenie s obrovskou energiou interagovalo s "polom" bez latkovej formy hmoty. Vysledkom tejto interakcie bola generacia obrovskeho mnozstva hyperhorucich, hyperhustych a hypertazkych "castic", na ktore v "rotujucom gravitacnom poli" posobila radialna hravitacna sila a sucasne aj jedna zo zotrvacnych sil, a to Coriolisova sila, ktora zakrivila trajektorie hmotnych bodov v rotujucom gravitacnom poli.

Moj nazor je taky, ze sucasne s rozpinanim a chladnutim vesmiru doslo ku rospinaniu a chladnutiu aj "hypertazkych, hyperhustych a hyperhorucich" hmotnych bodov, ktore mohli byt zarodkom buducich galaxii.
Spiralovy tvar galaxii potvrdzuje, ze jednou zo zotrvacnych sil zodpovednych za ich spiralovy tvar je aj Coriolisova sila.

Moja dalsia nekonvencna predstava vychadza z toho, ze reliktne ziarenie ako svedok vzniku vesmiru bolo oddelene od latkovej formy hmoty uz v okamihu Velkeho Tresku, pricom bolo exstremne horuce a v neustalej interakcii s latkovou formou hmoty (pri extremne vysokych teplotach reliktneho ziarenia nemozno hovorit ani o takej strukture, ako su kvarky, neutrony, protony).
Ako sa vesmir rozpinal, chladlo aj reliktne ziarenie, co umoznovalo neskor tvorbu kvarkov, neutronov, protonov, jadier atomov a pri teplote reliktneho ziarenia okolo 3000 K sa uz mohli objavit aj take struktury, ako su atomy.
Moje predstavy vycharzaju z nazoru, ze Velky Tresk mal povahu kvantoveho javu- interakcie, ktorej vysledkom bola generacia latkovej formy hmoty s makro a mikrostrukturamu, ktre vytvorili priestor a sucasne aj cas.
Pri extremne hustych hodnotach vesmiru s extremne malymi rozmermi bolo "zakrivenie casu" tal obrovske, ze jedna tisicina nasej pozemskej sekundy mohla vtedy predtavovat cas o patnast radov dlhsi(10^-3 s = 10^12 s ).


Anonym - 9/11/2006 - 18:08

K tomu otáčení, nevím jestli ta srážková teorie je ok, U planet převládá totožný směr rotace, spíč bych řekl, že se otáčel už původní oblak a směr rotace planet je vyvozený rozdílem rychlostí na vnitří a vnější straně disku kolem zkondenzovaný planety. Nevím jestli sem tu myšlenku popsal ok, nejsem fyzik.


Jirka - 9/11/2006 - 18:08

citace:


fotony pořád s něčím interagovaly. Neexistovalo nic tak studeného a stabilního jako atom.


Me spis slo o to, v cem je ta hmota povazovana za neco neznameho. Chapal bych kdyby se elementarni castice nebyly usporadany tak jak je to typicke pro soucasny vesmir. Nebo ze energie castic byla vyrazne vyssi nez nyni. To je ale jiz vpodstate zahrnuto v pojmu hustota energie.
Ja myslim ze problem s chapanim vzniku vesmiru je ciste problem naseho nedokonaleho chapani struktury a vlastnosti vesmiru.
Nic zahadneho se tam zrejme nedelo, jen prostor byl ponekud vice zmackan nez je dnes a tudiz mel i jine vlastnosti, ktere jsou pro nas zahadne prave tim ze o nich mnoho nevime.

Jeste bych se ale vratil k tem odhadum ze rozpinani vesmiru se zruchluje. To je zrejme dusledek nejakych pozorovani.

Zrejme se Hubblova kostanta zmensuje s pozorovanou vzdalenosti.

Nebo lepe receno rudy posuv se zmensuje se vzdalenosti.

Nebo jinak receno vzdalene hvezdy se od nas vzdaluji pomaleji nez by mely pri casove konstantni Hubblove konstante.

Je toto spravna uvaha?


Jirka - 9/11/2006 - 18:12

citace:

Nebo lepe receno rudy posuv se zmensuje se vzdalenosti.



Chtel jsem rict, ze se nezvetsuje tak jak se cekalo. Ze je asi mensi nez by se sluselo pro poslusnou konstantni konstatnu.


Jirka - 9/11/2006 - 18:15

citace:
K tomu otáčení, nevím jestli ta srážková teorie je ok, U planet převládá totožný směr rotace, spíč bych řekl, že se otáčel už původní oblak a směr rotace planet je vyvozený rozdílem rychlostí na vnitří a vnější straně disku kolem zkondenzovaný planety. Nevím jestli sem tu myšlenku popsal ok, nejsem fyzik.


Srazkova teorie mi prijde v poradku. Kde jinde by se vzaly tak krasne chaoticke rotacni osy vesmirnych objektu. Kdyby k zadnym srazkam nedochazelo, tak asi mame uhledny disk slunecni soustavy se vsemi telesy otecejicimi se v jedne rovine a ve stejnem smeru.
To by byl ale hnus.


Anonym - 9/11/2006 - 18:22

citace:

Srazkova teorie mi prijde v poradku. Kde jinde by se vzaly tak krasne chaoticke rotacni osy vesmirnych objektu. Kdyby k zadnym srazkam nedochazelo, tak asi mame uhledny disk slunecni soustavy se vsemi telesy otecejicimi se v jedne rovine a ve stejnem smeru.
To by byl ale hnus.


Pokud se nepletu tak až na dvě (Neptun, Venuše) se všechny otáčejí stejným směrem, a jen precese, sklon osy a další úlety jsou od srážek


Anonym - 9/11/2006 - 18:33

http://astro.pef.zcu.cz/slunecni_soustava/slsoust/vznik.html


Jirka - 9/11/2006 - 18:34

A retrogradni rotace Venuse se vzala odkud kdyz ne z nejake srazky? Predokladam ze slapove jevy nedokazi objekt roztocit ale jen zpomalit. Existuje i jina moznost jak ovlivnit rotaci vesmirneho objektu?
Napadaji me snad jen nejake vytrysky hmoty, primontovane motory ci sikovne odpalene naloze.


Anonym - 9/11/2006 - 18:44

citace:
A retrogradni rotace Venuse se vzala odkud kdyz ne z nejake srazky? Predokladam ze slapove jevy nedokazi objekt roztocit ale jen zpomalit. Existuje i jina moznost jak ovlivnit rotaci vesmirneho objektu?
Napadaji me snad jen nejake vytrysky hmoty, primontovane motory ci sikovne odpalene naloze.


Mám pocit, že maj vědci podezření na její hustou atmosferu, ale nevím, poptejte se astronomů profíků a ne amatérů Jen si myslím, že srážková teorie není ok, jak tu všichni tvrdí.


Jirka - 9/11/2006 - 19:08

citace:

Mám pocit, že maj vědci podezření na její hustou atmosferu, ale nevím, poptejte se astronomů profíků a ne amatérů Jen si myslím, že srážková teorie není ok, jak tu všichni tvrdí.


A co ze je presne duvodem teto domenky?


Anonym - 9/11/2006 - 20:01

citace:


A co ze je presne duvodem teto domenky?


Nepamatuju si, kde sem to četl, nemám hlavu jako průzkumnej balón


MIZ - 10/11/2006 - 12:26

citace:
citace:
fotony pořád s něčím interagovaly. Neexistovalo nic tak studeného a stabilního jako atom.

Me spis slo o to, v cem je ta hmota povazovana za neco neznameho. Chapal bych kdyby se elementarni castice nebyly usporadany tak jak je to typicke pro soucasny vesmir. Nebo ze energie castic byla vyrazne vyssi nez nyni. To je ale jiz vpodstate zahrnuto v pojmu hustota energie.

Ano, omlouvám se za svou temnou narážku na tmavou/temnou hmotu.
Tím "hmota, jak ji dnes známe" jsem narážel na to, že kvalifikovaně můžeme zatím mluvit jen o hmotě "normální", mnohem více je té tmavé, o které nevíme zatím skoro nic a které je několika- [zhruba pěti-] násobně více. Neměli bychom na ni zapomínat.
citace:

Ja myslim ze problem s chapanim vzniku vesmiru je ciste problem naseho nedokonaleho chapani struktury a vlastnosti vesmiru.
Nic zahadneho se tam zrejme nedelo, jen prostor byl ponekud vice zmackan nez je dnes a tudiz mel i jine vlastnosti, ktere jsou pro nas zahadne prave tim ze o nich mnoho nevime.

Ano, neměli bychom zapomínat i na to, že inflačně expandovaly pouze tři prostorové rozměry.
citace:
Jeste bych se ale vratil k tem odhadum ze rozpinani vesmiru se zruchluje. To je zrejme dusledek nejakych pozorovani.

Zrejme se Hubblova kostanta zmensuje s pozorovanou vzdalenosti.

Nebo lepe receno rudy posuv se zmensuje se vzdalenosti.

Nebo jinak receno vzdalene hvezdy se od nas vzdaluji pomaleji nez by mely pri casove konstantni Hubblove konstante.

Je toto spravna uvaha?

Ukazuje se, že více vzdálené objekty vykazují svým rudým posuvem nižší rychlost vzdalování, než objekty bližší. Čím vzdálenější objekt ale pozorujeme, tím ho vidíme ve vzdálenější minulosti. Ve starší minulosti vesmíru [hodně vzdálené objekty] tedy pozorujeme nižší rychlost rozpínání, než v minulosti vzdálené méně [bližší objekty].
Je to docela převratný objev.
Existuje i hypotéza, že rozpínání vesmíru se bude nadále zrychlovat... a dále to zatím raději nebudu rozvádět. Převládajícím [ne však jediným] vysvětlením pro to je dnes tzv. tmavá / "temná" energie a její působení. Tmavá energie by měla tvořit asi 3/4 celkové energie/hmoty [což je totéž] vesmíru.


Jirka - 10/11/2006 - 12:54

Ja myslim ze soucasna fyzika stoji pred nejakym velkym prelomem. Ty zavinute rozmery, neprijemne singularity, casove nekonstantni konstanty, 3/4 chybejici hmoty.
Neco je tam shnileho.
Tim ovsem nechci rict ze soucasne ucebnice fyziky jsou bezcenne. Newton je v nekterych aplikacich dost dobry uz po staleti a tak to asi zustane.


MIZ - 10/11/2006 - 14:18

citace:
Ja myslim ze soucasna fyzika stoji pred nejakym velkym prelomem. Ty zavinute rozmery, neprijemne singularity, casove nekonstantni konstanty, 3/4 chybejici hmoty.
Neco je tam shnileho.

Já bych to neformuloval zrovna takhle. Osobně si myslím, že jen pokročila technika a tím se stále snadněji a častěji dostáváme blízko k horizontům dobře zmapovaného světa, nebo až za ně.
citace:
Tim ovsem nechci rict ze soucasne ucebnice fyziky jsou bezcenne. Newton je v nekterych aplikacich dost dobry uz po staleti a tak to asi zustane.

Newtonova fyzika je také zcela postačující pro popis běžné reality a i nadále zůstane - rychlosti sčítáme jednoduše v=v1+v2 a není co řešit.
Rozšíření našich obzorů za hranice Newtonovy fyziky ji nijak neshazuje a nic shnilého v ní já nevidím.
Chceme-li se vydat za hranice běžné životní reality, záleží na směru. Směrem k velkým vzdálenostem, velkým hmotnostem a velkým rychlostem musíme vzít k popisu Einsteinovu relativitu, směrem do mikrosvěta subatomárních částic nám svítí na cestu pochopení teorie kvantová. To jsou dvě teorie, na nichž naše současné poznání stojí. Další rozvíjené teorie s nimi nejsou zatím nijak v rozporu [sjednocování sil, struny] a zatím ani poslední převratné objevy, za něž já laický amatér považuji práve zrychlující expanzi vesmíru a tmavou hmotu.

Nejsem už OT?


pk - 10/11/2006 - 16:04

citace:
citace:


Nic take, ako je tzv. sucasna akceleracia vesmiru neexistuje. Tento zdanlivy fyzikalny fenomen je len dosledkom hysterezie, podla ktorej sa nasledok oneskoruje za pricinou.
Nemali by sme zabudat, ze sucasna kozmologia pripusta model inflacneho -extremne rychlo sa rozpinajuceho vesmiru.
Vsetci to vieme, a preto bude velmi jednoduche vysvetlit "demagogiu" v sucasnosti prijimanu a zaroen pozorovanu vo vesmire- aj vedeckou komunitou tak, ze nas vesmir sa "rozhodol" pri sucasnom posobeni gravitacnej pritazlivej sily a bez dodania energie "akcelerovat".

Drahi priatelia. Vsetko bude s najvacsou pravdepodobnostou asi inak.
Preco?
Jedine preto, ze treba najst kauzalnu pricinu extremne rychleho a kratkodobeho inflacneho rozopnutia vesmiru.
Mozete trikrat hadat, v com bola fyzikalna podstata extremne rychleho inflacneho rozopnutia vesmiru.
Aby sme sa nezdrziavali, "nalejme si cisteho vina".
Jedinou kauzalnou pricinou extremne rychleho rozopnutia vesmiru, bola docasna- kratkodoba nabojova asymetria vesmiru.
Vtedy vladu nad vesmirom prebrala elektricka odpudiva sila, ktora je o viac ako styridsat radov (10^42)silnejsia ako gravitacna sila.
Po kratkodobom posobeni elektrickej odpudivej interacie- ked nabojova asymetria vesmiru zanikla (nas vesmir je nabojova nula)- nadobudla vladu nad vesmirom opat gravitacna a Coriolisova sila, ktora jedina dokaze dat galaxiam tvar "spiral", ktore vo vesmire pozorujeme.


Jirka - 10/11/2006 - 16:15

citace:
Coriolisova sila


Je Coriolisova sila interakci? Ma nejakou zprostredkujici castici? Nebo je to vlastnost prostoru jako je gravitace?


pk - 10/11/2006 - 16:55

citace:
citace:
Coriolisova sila


Je Coriolisova sila interakci? Ma nejakou zprostredkujici castici? Nebo je to vlastnost prostoru jako je gravitace?


Coriolisova sila je interakcia, ktora prirodzenym sposobom posobi v neinercialnych a sucasne rotujucich fyzikalnych systemoch vesmirnych objektov.

Treba zdoraznit, ze tato sila je integralnou sucastou gravitacnej sily, ktora by nikdy-absolutne nikdy -osamotene bez Coriolisovej sily- nedokazala "roztocit" rozptylenu latkovu formu hmoty vesmiru tak, aby sme vo vesmire pozorovali spiralove ramena galaxii.

Vytvorit take makrostruktury vesmiru, ako su galaxie, hviezdy, slnecne sustavy, planetarne sustavy so svojimi satelitmi, slapove javy, posobenie tejto sily na vertikalne prudy plazmy vo hviezdach, morske prudy, ale aj pohyb vzdusnych mas, ktore dennodenne vidime na meterologickych mapach pri predpovedi pocasia, nedokaze radialna gravitacna sila, bez posobenia Coriolisovej sily.

Cely problem nasich predstav o gravitacnej interakcii spociva v tom, ze len velmi malo ludi na tejto zemi akceptuje Newtonovu modifikovanu dynamiku v tom, ze gravitacne pole centralnych telies je sucasne radialne, ale aj rotujuce.

Podstatou zakrivenia priestoru je gravitacna a Coriolisova sila.
Nie je mozne akceptovat vyrok Einsteina, ktory obrazne tvrdil:

"Gravitacna sila neexistuje, existuje len take zakrivenie priestoru okolo hmotnych telies, ze sa satelity okolo tychto centralnych telies nemozu inak pohybovat, nez sa pohybuju".

Preco sa satelity pohybuju okolo centralnych telies tak, ako sa pohybuju, o tom pojednava len Newtonova modifikovana dynamika, ktora na rozdiel od VTR jasne tvrdi, ze na polarnu a kruhovu drahu okolo centralneho a rotujuceho telesa nemozno umiestnit ziaden satelit.


Archimedes - 10/11/2006 - 18:31

citace:
Vytvorit take makrostruktury vesmiru, ako su galaxie, hviezdy, slnecne sustavy, planetarne sustavy so svojimi satelitmi, slapove javy, posobenie tejto sily na vertikalne prudy plazmy vo hviezdach, morske prudy, ale aj pohyb vzdusnych mas, ktore dennodenne vidime na meterologickych mapach pri predpovedi pocasia, nedokaze radialna gravitacna sila, bez posobenia Coriolisovej sily.

I kdybychom pominuli marginalni efekt unaseni souradne soustavy v gravitacnim poli rotujiciho telesa, ktery vyplyva z obecne teorie relativity (a ktery rozhodne neni totozny se zde prezentovanou predstavou), tak i samotne radialni pole (ani nemusi byt gravitacni!) + zakon zachovani hybnosti + nenulovy pocatecni moment hybnosti nam to krasne roztoci...


pk - 10/11/2006 - 20:58

citace:
citace:


Nie takto drahi priatelia!!!

Vsetko je inak!

Nieto rozumoveho dovodu, aby sme pri vyklade podstaty gravitacnej interakcie odmietli Newtonovu modifikovanu dynamiku- s pomerne jednoduchym matematickym aparatom- a nahradili ju Einsteinovym matematickym modelom s vyssou matematikou, ktora "popiera" platnost Newtonovej modifikovanej dynamiky.

ps. matematika je dokonala metoda, ako sameho seba a inych vodit za nos.




martalien - 11/11/2006 - 00:11

A co kdyz vznikajici planetarni soustavu roztocilo magneticke pole hvezdy a ne Coriolisova sila nebo rotujici gravitacni pole. Proste zareni hvezdy ionizuje plyn a prach a pri jeho pohybe v magnetickem poli hvezdy se staci a vznika rotace. Dalsim smrstovanim prachoplynn0ho oblaku se rotace zrychluje......


pk - 11/11/2006 - 00:58

citace:
A co kdyz vznikajici planetarni soustavu roztocilo magneticke pole hvezdy a ne Coriolisova sila nebo rotujici gravitacni pole. Proste zareni hvezdy ionizuje plyn a prach a pri jeho pohybe v magnetickem poli hvezdy se staci a vznika rotace. Dalsim smrstovanim prachoplynn0ho oblaku se rotace zrychluje......



Do istej miery mozno s Tebou suhlasit len preto, ze kazdy z nas moze pochopit cez rotujuce magneticke pole trojfazoveho asynchronneho motora pricinu, preco sa rotor motora roztoci iba vtedy, ak sa otacky rotora oneskoruju za otackami rotujuceho magnetickeho pola statora.


MIZ - 11/11/2006 - 11:49

citace:
citace:
Coriolisova sila


Je Coriolisova sila interakci? Ma nejakou zprostredkujici castici? Nebo je to vlastnost prostoru jako je gravitace?

S dovolením sem dám i své verze odpovědí.
1/ není
2/ nemá
3/ už tu zaznělo, že to je síla virtuální, stejného typu jako odstředivá; je to projev čehosi dalšího, důsledek jiných interakcí, není to primární jev

Vůbec nechápu, proč se s ní tady pořád pk ohání. Jeho argumenty stojí nejen proto dost na vodě.


MIZ - 11/11/2006 - 12:07

citace:
Coriolisova sila je interakcia, ktora prirodzenym sposobom posobi v neinercialnych a sucasne rotujucich fyzikalnych systemoch vesmirnych objektov.

Treba zdoraznit, ze tato sila je integralnou sucastou gravitacnej sily, ktora by nikdy-absolutne nikdy -osamotene bez Coriolisovej sily- nedokazala "roztocit" rozptylenu latkovu formu hmoty vesmiru tak, aby sme vo vesmire pozorovali spiralove ramena galaxii.

Žádná síla nemusí nikde nic roztáčet. Tělesa vzájemně na sebe gravitačně působící se v důsledku tohoto působení budou vzájemně pohybovat. Z počátečního chaosu neuspořádaného mračna prachu postupmě zbydou jen tělesa na nekolizních drahách. Což jsou dráhy paralelní. Proto po dostatečném počtu kolizí zbyde rotující disk - těles kolem centrální hvězdy, prstence kolem planet apod. Není třeba k tomu vymýšlet nějaké další tajemnosti.

Vyvracet Einsteina samozřejmě můžete zkoušet, vidina přinejmenším Nobelovky za to rozhodně stojí. Jen to chce asi lepší čas a lepší místo.


pk - 11/11/2006 - 12:15

citace:
citace:
citace:
Coriolisova sila


Je Coriolisova sila interakci? Ma nejakou zprostredkujici castici? Nebo je to vlastnost prostoru jako je gravitace?

S dovolením sem dám i své verze odpovědí.
1/ není
2/ nemá
3/ už tu zaznělo, že to je síla virtuální, stejného typu jako odstředivá; je to projev čehosi dalšího, důsledek jiných interakcí, není to primární jev

Vůbec nechápu, proč se s ní tady pořád pk ohání. Jeho argumenty stojí nejen proto dost na vodě.



Netrap sa nad tym drahy priatelu, ved voda je zaklad zivota.


pk - 11/11/2006 - 12:24

citace:
citace:
Coriolisova sila je interakcia, ktora prirodzenym sposobom posobi v neinercialnych a sucasne rotujucich fyzikalnych systemoch vesmirnych objektov.


Vyvracet Einsteina samozřejmě můžete zkoušet, vidina přinejmenším Nobelovky za to rozhodně stojí. Jen to chce asi lepší čas a lepší místo.


Tu vobec nejde o Nobelovky.
Tie uz boli rozdelene pre tych, ktori si to zasluzili.

Nikto na tomto diskusnom fore nechce vyvracat Einsteina.

Ide len o to, ze je nevyhnutne sklbit Newtonovu modifikovanu dynamiku s VTR.


Adolf - 11/11/2006 - 18:45

Když je hmoty dostatečný chuchvalec, tak je to vlastně vždy tekutina. I když jde o tuhé těleso, jsou při velké hmotnosti síly plynoucí z jeho kinetiky natolik mohutné vůči jeho soudržnosti, že jeho pevnost je vlastně jen viskozitou. Taková planeta je vlastně tedy jen chuchvalec viskózní kaše.

Co jiného lze v našem šplouchavém světě čekat od dynamického dloubance do viskózního chuchvalce takové tekutiny než víry? Vyplývá z fundamentálních zákonů viskózní tekutiny, že musí vířit. Tak víří a planeta se nám otáčí, co jí také jiného zbývá, když je to vír viskózní kaše.


Adolf - 11/11/2006 - 19:23

citace:
Nikto na tomto diskusnom fore nechce vyvracat Einsteina.

Ide len o to, ze je nevyhnutne sklbit Newtonovu modifikovanu dynamiku s VTR.



Nějak nerozumím.

Je normální dělat modely s korekcí. Prostě, když se nám zdá přesný model příliš složitý, na to jaká přesnost je relevantní k problémům a jaký rozpočet máme na uplatnění výpočtů, tak je pitomost se s přesným modelem trápit. Použijeme výstižnou aproximaci. Tedy použijeme nerealistický apraximační model - jako je dokonale tuhé těleso, ideální plyn nebo třeba Newtonova mechanika, který vystihuje naši problematiku skoro úplně ale přeci jen se trochu odchyluje od skutečnsoti. To malé reziduum modelu pak doplníme nějakým korekčním členem s co nejjednodušší matematikou. Nevyžadujeme při tom fyzikální výstižnost, nýbrž jen vysoký "poměr cena výkon" k použití pro daný účel.

U řady oborů - např. ve statistice, ekonometrii aj. - se razí zásada: modely jsou od toho, aby se používaly, ne aby se jim věřilo. Na touhu fyziků po věrohodných modelech nahlíží jako na zanícení teologů pro toho jediného pravého Boha (nejzažší forma víry ve správný model). Prostě propadnout modelovému vyznání jim připadá tak trochu jako deviace.

Fyzikové, ač je jejich populace touto deviací promořena asi z 99,999999%, si ale ve svém středu také nejvíce považují těch teoreticků, co umí vytvářet levně výstižné aproximace místo, které jsou relevantní za babku a lze o ně občas opřít trochu představivost.

Při čtení těchto příspěvků mi ale není jasné, zda je píše nějaký einsteinofob nebo kdosi s ambicí najít levný korekční člen k newtonovské aproximaci pro specifický problém, kde výsledkem by měl být levně relevantní model bez ambicí na fyzikální věrohodnost, který by uživatelům umožnil řešitě některé problémy nebeské mechaniky bez zátěže matematikou přesného, fyzikálně výstižného modelu.


avitek - 11/11/2006 - 21:33

citace:
Problem spociva v tom, ze gravitacne pole centralneho a rotujuceho telesa je skutocne radialne a sucasne rotujuce.



Souhlasím.

citace:

Chces snad opisovat neustale a konvencne pohyb satelitov okolo centralneho telesa tak, ze sa satelit aj centralne teleso pohybuju okolo spolocneho taziska?



Ano. Protože rotace gravitačního pole (svázana z nebodovým hmotným tělesem) se projevuje tak zanedbatelným způsobem, že to můžu úplně zanedbat a mohu se při popisu pohybu družic nebo sond v gravitačním poli planet, resp. SLuneční soustavy v celku spokojit s NEMODIFIKOVANOU NEWTONOVSKOU FYZIKOU a nepotřebuji na to ani VTR, ani Newtona nějak modifikovat. Efekty negravitačních vlivů (u družic Země na nízkých drahách zejména odpor atmosféry) jsou tak velké, že vliv efektů VTR plynoucích z rotace gravitačního pole prostě překryjí. Podívej se na stránky Gravity Probe B, tam uvidíš, jaký vliv má dragging efekt na pohyb družice.


citace:

Kazdy rotujuci fyzikalny system je neinercialna sustava, v ktorej nutne vystupuju nie "dodatkove sily", ale zotrvacne sily.
V ramci vesmiru- jeho makro a mikrostruktur- neexistuje priklad inercialnej sustavy.
Inercialna sustava je dobra len v laboratornych rozmeroch experimentalnej a teoretickej fyziky.
citace:
citace:
...
Vsetci by sme mali suhlasit s fyzikalnou realitou, podla ktorej je gravitacna interakcia posobiaca na hmotne body (kopy galaxii, galaxie, hviezdy, planeta, mesiace,kvarky,antikvarky,zakladne kamene latkovej formy hmoty-neutrony,protony a elektrony)je nielen radialna, ale sucasne aj rotujuca, pricom rozhodujucu ulohu pri zakriveni trajektorie hmotnych bodov v rotujucom gravitacnom poli zohrava Coriolisova sila. ...



Najdi si definici, co to je Coriolisova síla, nebo to co si myslíš, nazvi jinak, třeba pk-síla a definuj ji. Jinak se nedomluvíme.

Dále nezaměňuj pojem inerciální souřadná soustava s pojmem prostor bez gravitačního pole.



Tady si zase někdo plete pojmy "rotující gravitační pole" s "rotující souřadnou soustavou". Coriolisova síla je síla zdánlivá (stejně jako odstředivá), kterou musíme uměle zavádět, když popisujeme pohyb hmotného tělesa (nebo v abstraktním případě hmnotného bodu) v neinerciální rotující soustavě souřadnic.

To platí i o tom, co bylo v niti "Téma: Je možné skĺbiť VTR s Newtonovou modifikovanou dynamikou?"

http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&page=1&tid=1014#pid22713

Tam jde také o stejnou záměnu.



pk - 12/11/2006 - 12:07

citace:
citace:
Problem spociva v tom, ze gravitacne pole centralneho a rotujuceho telesa je skutocne radialne a sucasne rotujuce.



Souhlasím.

citace:

Chces snad opisovat neustale a konvencne pohyb satelitov okolo centralneho telesa tak, ze sa satelit aj centralne teleso pohybuju okolo spolocneho taziska?



Ano. Protože rotace gravitačního pole (svázana z nebodovým hmotným tělesem) se projevuje tak zanedbatelným způsobem, že to můžu úplně zanedbat a mohu se při popisu pohybu družic nebo sond v gravitačním poli planet, resp. SLuneční soustavy v celku spokojit s NEMODIFIKOVANOU NEWTONOVSKOU FYZIKOU a nepotřebuji na to ani VTR, ani Newtona nějak modifikovat. Efekty negravitačních vlivů (u družic Země na nízkých drahách zejména odpor atmosféry) jsou tak velké, že vliv efektů VTR plynoucích z rotace gravitačního pole prostě překryjí. Podívej se na stránky Gravity Probe B, tam uvidíš, jaký vliv má dragging efekt na pohyb družice.


citace:

Kazdy rotujuci fyzikalny system je neinercialna sustava, v ktorej nutne vystupuju nie "dodatkove sily", ale zotrvacne sily.
V ramci vesmiru- jeho makro a mikrostruktur- neexistuje priklad inercialnej sustavy.
Inercialna sustava je dobra len v laboratornych rozmeroch experimentalnej a teoretickej fyziky.
citace:
citace:
...
Vsetci by sme mali suhlasit s fyzikalnou realitou, podla ktorej je gravitacna interakcia posobiaca na hmotne body (kopy galaxii, galaxie, hviezdy, planeta, mesiace,kvarky,antikvarky,zakladne kamene latkovej formy hmoty-neutrony,protony a elektrony)je nielen radialna, ale sucasne aj rotujuca, pricom rozhodujucu ulohu pri zakriveni trajektorie hmotnych bodov v rotujucom gravitacnom poli zohrava Coriolisova sila. ...



Najdi si definici, co to je Coriolisova síla, nebo to co si myslíš, nazvi jinak, třeba pk-síla a definuj ji. Jinak se nedomluvíme.

Dále nezaměňuj pojem inerciální souřadná soustava s pojmem prostor bez gravitačního pole.



Tady si zase někdo plete pojmy "rotující gravitační pole" s "rotující souřadnou soustavou". Coriolisova síla je síla zdánlivá (stejně jako odstředivá), kterou musíme uměle zavádět, když popisujeme pohyb hmotného tělesa (nebo v abstraktním případě hmnotného bodu) v neinerciální rotující soustavě souřadnic.

To platí i o tom, co bylo v niti "Téma: Je možné skĺbiť VTR s Newtonovou modifikovanou dynamikou?"

http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&page=1&tid=1014#pid22713

Tam jde také o stejnou záměnu.





No dobre.
Gravitacna sila je radialna, ako ako taka nemoze zakrivit trajektoriu satelitu okolo centramlneho telesa.

Skus strucne a zrozumitelne vysvetlit pricinu zakrivenia trajektorie satelitu, ktoreho hmotnost je zanedbatelna oproti hmotnosti centralneho a rotujuceho telesa.


avitek - 12/11/2006 - 17:31

citace:

Skus strucne a zrozumitelne vysvetlit pricinu zakrivenia trajektorie satelitu, ktoreho hmotnost je zanedbatelna oproti hmotnosti centralneho a rotujuceho telesa.


Velice jednoduše:

V nemodifikované Newtonově fyzice gravitační působení velmi hmotného kulově symetrického tělesa o hmotnosti M (tím asi myslíš centrální těleso), tedy gravitační síla, působící na těleso o zanedbatelně malé hmotnosti m rovna podle zákona všeobecné gravitace

F = -κ.m.M/r3.r

(tučné jsou vyznačeny vektory); κ je univerzální gravitační konstanta. Přesně stejnou silou, ale opačného směru (je to dáno tím, že směr r je opačný), působí ono zanedbatelně malé těleso na to velké.

Protože zrychlení

a = F/m,

platí, že zrychlení působící na malé těleso je rovno

a = -κ.m.M/r3.r/m = -κ.M/r3.r

Jak je vidět, to malé m z výrazu zmizelo: důsledek je ten, že ZRYCHLENÍ, KTERÝM PŮSOBÍ PLANETA NA MALÉ TĚLESO VŮBEC NEZÁLEŽÍ NA HMOTNOSTI TOHOTO MALÉHO TĚLESA, ALE JEN NA HMOTNOSTI PLANETY.

Dvojnásobnou integrací předchozí rovnice s dosazením počátečních podmínek (tj. výchozí polohy objektu m a jeho okažité rychlosti), dostanu popis trajektorie, tedy změnu polohového vektoru r, protože

a = d2r/dt2 = -κ.M/r3.r

Ale bez matematiky, aby bylo "vysvětlení jednoduché": Pokud je směr počáteční rychlosti jiný, než směr působící síly a tedy s ním shodného směru zrychlení, mění se nejen velikost vektoru rychlosti, ale zejména jeho směr. Jsou-li v určitém okamžiku směry vektoru rychlost a zrychlení na sobě kolmé (tj. pohybuje-li se těleso "vodorovně") pak v tomto okamžiku se velikost vektoru rychlosti dokonce vůbec nemění, ale mění se jen jeho směr. A co to je jiného, než křivočarý pohyb? Q.E.D.

A nepotřebuji to popisovat v rotujících souřadnicích a funguje to. Takhle se totiž počítají v realitě dráhy družic a vychází to.


pk - 12/11/2006 - 19:20

citace:
citace:

Skus strucne a zrozumitelne vysvetlit pricinu zakrivenia trajektorie satelitu, ktoreho hmotnost je zanedbatelna oproti hmotnosti centralneho a rotujuceho telesa.


Velice jednoduše:

V nemodifikované Newtonově fyzice gravitační působení velmi hmotného kulově symetrického tělesa o hmotnosti M (tím asi myslíš centrální těleso), tedy gravitační síla, působící na těleso o zanedbatelně malé hmotnosti m rovna podle zákona všeobecné gravitace

F = -κ.m.M/r3.r

(tučné jsou vyznačeny vektory); κ je univerzální gravitační konstanta. Přesně stejnou silou, ale opačného směru (je to dáno tím, že směr r je opačný), působí ono zanedbatelně malé těleso na to velké.

Protože zrychlení

a = F/m,

platí, že zrychlení působící na malé těleso je rovno

a = -κ.m.M/r3.r/m = -κ.M/r3.r

Jak je vidět, to malé m z výrazu zmizelo: důsledek je ten, že ZRYCHLENÍ, KTERÝM PŮSOBÍ PLANETA NA MALÉ TĚLESO VŮBEC NEZÁLEŽÍ NA HMOTNOSTI TOHOTO MALÉHO TĚLESA, ALE JEN NA HMOTNOSTI PLANETY.

Dvojnásobnou integrací předchozí rovnice s dosazením počátečních podmínek (tj. výchozí polohy objektu m a jeho okažité rychlosti), dostanu popis trajektorie, tedy změnu polohového vektoru r, protože

a = d2r/dt2 = -κ.M/r3.r

Ale bez matematiky, aby bylo "vysvětlení jednoduché": Pokud je směr počáteční rychlosti jiný, než směr působící síly a tedy s ním shodného směru zrychlení, mění se nejen velikost vektoru rychlosti, ale zejména jeho směr. Jsou-li v určitém okamžiku směry vektoru rychlost a zrychlení na sobě kolmé (tj. pohybuje-li se těleso "vodorovně") pak v tomto okamžiku se velikost vektoru rychlosti dokonce vůbec nemění, ale mění se jen jeho směr. A co to je jiného, než křivočarý pohyb? Q.E.D.

A nepotřebuji to popisovat v rotujících souřadnicích a funguje to. Takhle se totiž počítají v realitě dráhy družic a vychází to.




No dobre.
Ale vyraz a = d2r/dt2 = -κ.M/r3.r

urcuje intenzitu gravitacneho pola, ktora je tiez radialna.
Ani v jenej vektorovej rovnici, ktoru uvadzas nevystupuje pricina zakrivenia trajektorie satelitu.

Je sice pravda, ze polohovy vektor satelitu sa moze menit co do veklosti a smeru vzhladom na centralne teleso, ale pricina zmeny smeru a velkosti polohoveho vektora nevystupuje v ziadnej zuvedenych vektorovych rovnic, ktore si uviedol.


avitek - 13/11/2006 - 07:55

citace:

Je sice pravda, ze polohovy vektor satelitu sa moze menit co do veklosti a smeru vzhladom na centralne teleso, ale pricina zmeny smeru a velkosti polohoveho vektora nevystupuje v ziadnej zuvedenych vektorovych rovnic, ktore si uviedol.


Nechápeš naprosto jednoduché a triviální věci ze základní fyziky. Tou příčinou je právně to zrychlení (viz 2. Newtonův pohybový zákon) a příčinou toho zrychlení je gravitační síla, které mění VEKTOR RYCHLOSTI OBECNĚ CO DO VELIKOSTI A SMĚRU (s výjimkou dvou speciálních případů a to, je-li vektor a rovnoběžný s vektorem v, pak se mění pouze velikost v; pokud je a kolmý na vektor v, pak se mění pouze směr vektoru v, navíc, je-li velikost rychlosti v právě rovna místní 1. kosmické rychlosti a kolmá na vektor a, výsledkem je pohyb po kružnici, samozřejmě za předpokladu, že planeta je ideálně kulově symetrické těleso, že neexistuje odpor atmosféry, tlak slunečního záření, gravitační působení ostatních těles ve vesmíru a další rušivé síly).

A co je jiného obecná změna vektoru rychlosti v čase než nerovnoměrný křivočarý pohyb? Tedy na to, abych pochopil, že mi stačí pouhá gravitační síla působící na těleso pohybující se v gravitačním poli aby se toto těleso pohybovalo po křivce (v ideálním případě úlohy dvou těles bez rušivých sil po kuželosečce), stačí skutečně nemodifikovaná Newtonova fyzika a jako výchozí bod uvedená diferenciální rovnice, jejíž první integrací dostanu závislost vektoru rychlosti na čase a další, druhou integrací pak polohu (čili trajektorii) v čase. A opakuji: Tohle funguje a létají podle toho družice i planety. Relativistické efekty se samozřejmě projevují, ale jsou malé a téměř neměřitelné, s výjimkou případů, kdy dokážeme odstínit další efekty (viz družice Gravity probe B), nebo když je intenzita gravitačního pole velmi vysoká (stáčení perihelu dráhy planety Merkur). Ale v tom případě pracuje Einsteinova VTR spolehlivě.





avitek - 13/11/2006 - 09:17

Ty relativistické efekty, které měřila družice Gravity Probe B jsou:

a) zakřivení časoprostoru v gravitačním poli Země (tzv. geodetic warping, očekávaný efekt 1,83×10-3°/rok, předpokládaná přesnost jeho stanovení ±0,01 %);
b) strhávání časoprostoru rotací Země (tzv. frame dragging, očekávaný efekt 1,14×10-5°/rok, předpokládaná přesnost jeho stanovení ±1 %).

Přitom zakřivení dráhy této družice za rok (tj. úhel, o který se změní směr letu družice, tj. otočení vektoru rychlosti) základním působením kulově symetrického gravitačního pole Země (bez relativistických efektů) je o 1940000°!!!!!!!!!! (když vezmu ty moje vzorečky, které údajně v sobě neobsahují příčinu zakřivení dráhy družice v prostoru).

Zohledním-li polární zploštění Země (a zanedbám vyšší hramonické v rozvoji geopotenciálu), pak stočení perigea dráhy této družice (PRECESE PŘÍMKY APSID), obíhající téměř přesně přes póly Země (chyba pouze 0,01°) činí za rok -1696,76° (to mínus vyjadřuje, že se perigemu posunuje proti směru pohybu družice), pootočení dráhy (precese uzlové přímky) činí přibližně 0,595°. Oba dva tyto posuny nemají vůbec nis společného s rotací Země kolem osy v prostoru. Srovnejte tyto hodnoty s hodnotami relativistických efektů - první z nich (warping) ovliňuje stáčení pericentra.

Výsledky zpracování dat budou známy na počátku roku 2007. V současné době probíhá kalibrace a ověřování dat, naměřených v průběhu tzv. science phase celého projektu.


pkh - 14/11/2006 - 07:34

Domnievam sa, ze si nerozumieme.
Radialna sila nemoze menit velkost a smer bez posobenia dalsich troch zotrvacnych sil, z ktorych jedna je Coriolisova sila.
Nielenze by som mal ovladat 2.pohybovy zakon, ale aj 1.pohyb.zakon,ktory hovori o podmienkach rovnomerneho a priamociareho pohybu.
O pohybe satelitu nemoze vela povedat 2.pohyb. zakon, ale len 2. veta impulzova, ktora pojednava o rotacnom pohybe satelitu okolo centralneho a rotujuceho telesa.
Obsahom riesenia 2.vety impulzovej su styri zlozky sil, ktore spoluposobia pri pohybe satelitu: gravitacna, Coriolisova, odstrediva a zloska sily udavajuca zrychleny, alebo spomaleny pohyb satelitu od apocentra k pericentru a opacne.


Archimedes - 14/11/2006 - 09:24

2. pohybový zákon nemůže moc říct o pohybu satelitu??? Mamma mia...


Adolf - 14/11/2006 - 09:52

citace:
2. pohybový zákon nemůže moc říct o pohybu satelitu??? Mamma mia...


Kdysi komik Grossman prohlásil, že vše je založeno na principu kafemlejnku a že to je universální princip všeho. A kde je kafemlejnek, tam je Coriolis.


Archimedes - 14/11/2006 - 10:46

citace:
Kdysi komik Grossman prohlásil, že vše je založeno na principu kafemlejnku a že to je universální princip všeho. A kde je kafemlejnek, tam je Coriolis.
No ve vztažné soustavě spojené s tím mletým zrnkem kávy rozhodně


pkh - 14/11/2006 - 12:33

citace:
citace:
Kdysi komik Grossman prohlásil, že vše je založeno na principu kafemlejnku a že to je universální princip všeho. A kde je kafemlejnek, tam je Coriolis.
No ve vztažné soustavě spojené s tím mletým zrnkem kávy rozhodně



Drahi priatelia.

"vsetko zavisi od pohladu na vec", alebo inymi slovami povedane:
pre dazdovku je aj sliepka dravec.

Moj nazor je taky, ze radialna zlozka gravitatacnej sily nedokaze bez "dodatkovych sil" opisat exaktne pohyb satelitu.

Pan byvaly komik Grossman na danom fakte nezmeni nic cez svoj humor uz len preto, ze ak pocestujete na "estradu" lietadlom, ktore leti na severnej pologuli od severu na juh, potom vas Coriolisova sila odkloni smerom na zapad.


sulinar - 14/11/2006 - 12:34

Na rotaci planety může mít vliv třeba i rozložení hmot v jejím objemu. Při vzniku je planetesimála málo diferenciovaná nebo zatím skoro vůbec, při diferenciaci pak dochází k oddělení hmot, těžší minerály a kovy klesají do jádra a pláště a lehčí minerály se soustředí v kůře. Výsledkem je rychlejší rotace podobně jako se urychlí krasobruslař při piruetě, když přitáhne ruce k tělu...


Adolf - 14/11/2006 - 16:15

Když už je tam dravá slípka Coriolis, tak by to chtělo ještě dravou slípku Resalesa, ať je hejno úplné.


Adolf - 14/11/2006 - 16:20

citace:
Na rotaci planety může mít vliv třeba i rozložení hmot v jejím objemu. Při vzniku je planetesimála málo diferenciovaná nebo zatím skoro vůbec, při diferenciaci pak dochází k oddělení hmot, těžší minerály a kovy klesají do jádra a pláště a lehčí minerály se soustředí v kůře. Výsledkem je rychlejší rotace podobně jako se urychlí krasobruslař při piruetě, když přitáhne ruce k tělu...


A klesá, protože je to vlastně kašička. A když je to kašička, tak je to viskózní tekutina a musí vířit.


pkh - 14/11/2006 - 16:40

citace:
Když už je tam dravá slípka Coriolis, tak by to chtělo ještě dravou slípku Resalesa, ať je hejno úplné.


Drahi priatelia.

Co mate prosim vas proti druhej vete impulzovej, ktora moze cez vhodny matematicky formalizmus opisovat pohyb satelitu okolo centralneho rotujuceho telesa tak, ze dosledkom tohto formalizmu je zakazana exaktne polarna a kruhova trajektoria satelitu?
Vyjadrim sa presnejsie:
nie je mozne naviest satelit v rotujucom gravitacnom poli centralneho telesa na inklinaciu 90-stupnov, ale 89, alebo 91 stupnov je dovolena inklinacia.

Nesnazte sa argumentovat tym, ze nejaka raketova velmoc uspesne navigovala satelit na obeznu drahu s inklinaciou 90-stupnov.
Ak by sa taky pripad v historii kozmonautiky "realizoval", potom si budte isti, ze doslo k omylu.


avitek - 14/11/2006 - 17:05

citace:
.... ak pocestujete na "estradu" lietadlom, ktore leti na severnej pologuli od severu na juh, potom vas Coriolisova sila odkloni smerom na zapad. ...



Máte naprostou pravdu, POKUD VZTAHUJETE TRAJEKTORII LETADLA VŮČI POVRCHU ZEMĚ POD NÍM, tedy pokud popisujete tuto trajektorii v rotující soustavě souřadnic (geodetické). Pokud byste dráhu letadla popisovali vůči stálicím, poletí stále v jedné rovině, bez zakřivení. ZDÁNLIVÁ Coriolisova síta se zavádí v neinerciální rotující soustavě souřadnic, aby zdůvodnila ZDÁNLIVÉ porušení prvního Newtonova zákona.

A to se záklazem drah se sklonem 0 stupnů a 90 stupňu je volovina. Pokud ovšem nejde o matematický "symbolismus", že pravděpodobnost i = 90 stupňů (přesně) je nemožné; protože vždy to měříme nebo realizujeme s konečnou přesností. Pak mohu říci také, že nemohu realizovat dráhu se sklonem 42,3456 stupně, protože jsem schopen to udělat jenom s přesností 0,06 stupně, když použiji nosnou raketu Sojuz-U.



pkh - 15/11/2006 - 09:45

citace:
citace:
.... ak pocestujete na "estradu" lietadlom, ktore leti na severnej pologuli od severu na juh, potom vas Coriolisova sila odkloni smerom na zapad. ...



Máte naprostou pravdu, POKUD VZTAHUJETE TRAJEKTORII LETADLA VŮČI POVRCHU ZEMĚ POD NÍM, tedy pokud popisujete tuto trajektorii v rotující soustavě souřadnic (geodetické). Pokud byste dráhu letadla popisovali vůči stálicím, poletí stále v jedné rovině, bez zakřivení. ZDÁNLIVÁ Coriolisova síta se zavádí v neinerciální rotující soustavě souřadnic, aby zdůvodnila ZDÁNLIVÉ porušení prvního Newtonova zákona.

A to se záklazem drah se sklonem 0 stupnů a 90 stupňu je volovina. Pokud ovšem nejde o matematický "symbolismus", že pravděpodobnost i = 90 stupňů (přesně) je nemožné; protože vždy to měříme nebo realizujeme s konečnou přesností. Pak mohu říci také, že nemohu realizovat dráhu se sklonem 42,3456 stupně, protože jsem schopen to udělat jenom s přesností 0,06 stupně, když použiji nosnou raketu Sojuz-U.




Zanechajme satelity, ktore obiehaju zem a pokusme sa zamysliet nad strukturou a spiralovym tvarom galaxii.
Podla sucasnych predstav vznikali galaxie zmrastenim obrovskeho oblaku plynu, pricom nie je dostatocne jasne vysvetlena pricina vzniku rotacie galaxii,vzniku hviezdnych sustav, rotacie hviezd a uz vobec som sa nedocital o sile, ktora sa podielala na tvorbe spiralovych ramien galaxii.
Byvaly kozmolog Ambarcumjan tvrdil, ze galaxie vznikli exploziou superhustej a horucej latkovej formy hmoty.
Nemali by ste sa na mna hnevat, ze povazujem hypotezu vyssie uvedeneho kozmologa za racionalnejsiu, nez je sucasna konvencne prijimana hypoteza o "kolabse" mracna plynu s obrovskymi rozmermi.

Moj nazor je taky, ze zarodok superhustej a horucej latkovej formy hmoty danej galaxie rotoval uz po "Velkom tresku" pricom sa sucasne rozpinal nielen vesmir, ale aj hypertazky, hyperhoruci a hyperhusty zarodok galaxie.
Sucasne s rozpinanim latkovej formy hmoty vesmiru sa rozpinalo aj ziarenie, ktore dnes ako svedok vzniku a vyvoja vesmiru pozname ako reliktne ziarenie, ktore vyplnuje cely vesmir.
Moja predstava je taka, ze pri formovani spiralovych ramien galaxii by sa v ich rotujucom gravitacnom poli mala zucastnit aj Coriolisova sila.



MIZ - 15/11/2006 - 11:55

citace:
Podla sucasnych predstav vznikali galaxie zmrastenim obrovskeho oblaku plynu, pricom nie je dostatocne jasne vysvetlena pricina vzniku rotacie galaxii,vzniku hviezdnych sustav, rotacie hviezd a uz vobec som sa nedocital o sile, ktora sa podielala na tvorbe spiralovych ramien galaxii.

Vy zjevně vůbec nečtete, co píší ostatní.
Zkusím, jestli budete reagovat aspoň na otázky.

Hvězdy a jejich komplexy, galaxie vznikly nejprve statické, nehybné a pak teprve je něco roztočilo?
Jak vznikají a co roztáčí nespirální galaxie?

citace:
Byvaly kozmolog Ambarcumjan tvrdil, ze galaxie vznikli exploziou superhustej a horucej latkovej formy hmoty.
Nemali by ste sa na mna hnevat, ze povazujem hypotezu vyssie uvedeneho kozmologa za racionalnejsiu, nez je sucasna konvencne prijimana hypoteza o "kolabse" mracna plynu s obrovskymi rozmermi.

Důvod? [aspoň 1 racionální]

citace:
Moj nazor je taky, ze zarodok superhustej a horucej latkovej formy hmoty danej galaxie rotoval uz po "Velkom tresku" pricom sa sucasne rozpinal nielen vesmir, ale aj hypertazky, hyperhoruci a hyperhusty zarodok galaxie.
Sucasne s rozpinanim latkovej formy hmoty vesmiru sa rozpinalo aj ziarenie, ktore dnes ako svedok vzniku a vyvoja vesmiru pozname ako reliktne ziarenie, ktore vyplnuje cely vesmir.

Proč své názory a představy nadřazujete názorům a představám současné kosmologie?
Kde a jak by v superhustém a superhorkém počátečním stadiu vesmíru vznikly ještě hustší a ještě teplejší zárodky galaxií? Z čeho by se skládaly, když ještě neexistovala atomární hmota?
Máte nějaké důvody popírat teorii o tom, že se nerozpíná a nikdy nerozpínala látka, ale prostor? Že tato hmota "zkondenzovala" po vychladnutí až nějakých 380 tis. let po Big Bangu?

citace:
Moja predstava je taka, ze pri formovani spiralovych ramien galaxii by sa v ich rotujucom gravitacnom poli mala zucastnit aj Coriolisova sila.

Pokud k vysvětlení jevu musím použít zdánlivou, fiktivní sílu, neindikuje to použití nesprávné souřadnicové soustavy?


HonzaB - 15/11/2006 - 12:08

... ony totiž ty galaxie jsou placaté a točí se. Protože je vykejchla želva (která byla placatá) co stojí na čtyřech slonech a představuje tak základ našeho světa. A většina galaxií má příčku a dvě ramena, protože každá želva má dvě nosní dírky. ;-)

Jenom blázni si myslí, že částice původního materiálu měly nějaké hybnosti, které se promítli do rotace výsledného objektu (země, asteroidu, galaxie, .... vesmíru?). Což dalo ten výsledek, který vidíme.

zdravím
Honza


pkh - 15/11/2006 - 12:32

citace:
citace:
Podla sucasnych predstav vznikali galaxie zmrastenim obrovskeho oblaku plynu, pricom nie je dostatocne jasne vysvetlena pricina vzniku rotacie galaxii,vzniku hviezdnych sustav, rotacie hviezd a uz vobec som sa nedocital o sile, ktora sa podielala na tvorbe spiralovych ramien galaxii.

Vy zjevně vůbec nečtete, co píší ostatní.
Zkusím, jestli budete reagovat aspoň na otázky.

Hvězdy a jejich komplexy, galaxie vznikly nejprve statické, nehybné a pak teprve je něco roztočilo?
Jak vznikají a co roztáčí nespirální galaxie?

citace:
Byvaly kozmolog Ambarcumjan tvrdil, ze galaxie vznikli exploziou superhustej a horucej latkovej formy hmoty.
Nemali by ste sa na mna hnevat, ze povazujem hypotezu vyssie uvedeneho kozmologa za racionalnejsiu, nez je sucasna konvencne prijimana hypoteza o "kolabse" mracna plynu s obrovskymi rozmermi.

Důvod? [aspoň 1 racionální]

citace:
Moj nazor je taky, ze zarodok superhustej a horucej latkovej formy hmoty danej galaxie rotoval uz po "Velkom tresku" pricom sa sucasne rozpinal nielen vesmir, ale aj hypertazky, hyperhoruci a hyperhusty zarodok galaxie.
Sucasne s rozpinanim latkovej formy hmoty vesmiru sa rozpinalo aj ziarenie, ktore dnes ako svedok vzniku a vyvoja vesmiru pozname ako reliktne ziarenie, ktore vyplnuje cely vesmir.

Proč své názory a představy nadřazujete názorům a představám současné kosmologie?
Kde a jak by v superhustém a superhorkém počátečním stadiu vesmíru vznikly ještě hustší a ještě teplejší zárodky galaxií? Z čeho by se skládaly, když ještě neexistovala atomární hmota?
Máte nějaké důvody popírat teorii o tom, že se nerozpíná a nikdy nerozpínala látka, ale prostor? Že tato hmota "zkondenzovala" po vychladnutí až nějakých 380 tis. let po Big Bangu?

citace:
Moja predstava je taka, ze pri formovani spiralovych ramien galaxii by sa v ich rotujucom gravitacnom poli mala zucastnit aj Coriolisova sila.

Pokud k vysvětlení jevu musím použít zdánlivou, fiktivní sílu, neindikuje to použití nesprávné souřadnicové soustavy?




Drahy priatelu.

Cely obsah mojho prispevku si postavil na hlavu.
Ja som predsa vyslovil nazor, ze v pociatocnom stadiu vyvoja vesmiru existovali hypertazke, hyperhoruce a hyperhuste "castice".
O casticiach latkovej formy hmoty pritomnych v dnesnom stave vesmiru vzhladom na pociatocne stadia vyvoja vesmiru nemoze byt ani reci.
V pociatocnych stadiach nemohli existovat ani kvarky.
Ako sa zacal vesmir rozpinat a chladnut, zacali z hyper-horucej a hustej latkovej formy hmoty najprv kondenzovat kvarky, potom neutrony a protony, ktore vytvorili najprv jadra zeleza a ako posledne sa vytvarali jadra deuteria.
Neutrony, ktore sa nezachytili v jadrach prvkov PS sa rozpadli na protony a elektrony, a preto vo vesmire pozorujeme najvacsie percentualne zastupenie vodika H(1/1).




MIZ - 15/11/2006 - 13:10

citace:
...
Ako sa zacal vesmir rozpinat a chladnut, zacali z hyper-horucej a hustej latkovej formy hmoty najprv kondenzovat kvarky, potom neutrony a protony, ktore vytvorili najprv jadra zeleza a ako posledne sa vytvarali jadra deuteria.
Neutrony, ktore sa nezachytili v jadrach prvkov PS sa rozpadli na protony a elektrony, a preto vo vesmire pozorujeme najvacsie percentualne zastupenie vodika H(1/1).

Současná věda ale tvrdí opak: První vzniklé atomy byly ty nejjednodušší - vodíkové [1 proton + 1 elektron]. Zároveň vzniklo i trochu [relativně k tomu vodíku] helia a malinko [rel.] lithia a asi i několika málo dalších prvků, těch nejlehčích, nejmenších atomů. Žádné další atomy už v počátečním stadiu vesmíru nevznikly - až v prvních hvězdách. V nich vznikají prvky až do železa [56], ty těžší vznikají až později, při explozích nov a supernov.
To se lze ale poměrně snadno ledaskde dočíst...


pkh - 15/11/2006 - 13:43

citace:
citace:
...
Ako sa zacal vesmir rozpinat a chladnut, zacali z hyper-horucej a hustej latkovej formy hmoty najprv kondenzovat kvarky, potom neutrony a protony, ktore vytvorili najprv jadra zeleza a ako posledne sa vytvarali jadra deuteria.
Neutrony, ktore sa nezachytili v jadrach prvkov PS sa rozpadli na protony a elektrony, a preto vo vesmire pozorujeme najvacsie percentualne zastupenie vodika H(1/1).

Současná věda ale tvrdí opak: První vzniklé atomy byly ty nejjednodušší - vodíkové [1 proton + 1 elektron]. Zároveň vzniklo i trochu [relativně k tomu vodíku] helia a malinko [rel.] lithia a asi i několika málo dalších prvků, těch nejlehčích, nejmenších atomů. Žádné další atomy už v počátečním stadiu vesmíru nevznikly - až v prvních hvězdách. V nich vznikají prvky až do železa [56], ty těžší vznikají až později, při explozích nov a supernov.
To se lze ale poměrně snadno ledaskde dočíst...



Vsetko bude asi inak.

V hustej a horucej latkovej forme hmoty v pociatocnych stadiach vesmiru vznikali-kondenzovali- neutrony z kvarkov a az potom, ked boli vo vesmire-stale este horucom a hustom-pritomne aj protony mali by ako prve vznikat jadra prvkov s najvascou vazbovou energiou pripadajucou na jeden nukleon (Fe, Ni) a az nakoniec jadra tazkeho vodika (D2/1)


MIZ - 15/11/2006 - 14:15

citace:
Vsetko bude asi inak.

Co tomu nasvědčuje?
citace:
V hustej a horucej latkovej forme hmoty v pociatocnych stadiach vesmiru vznikali-kondenzovali- neutrony z kvarkov a az potom, ked boli vo vesmire-stale este horucom a hustom-pritomne aj protony mali by ako prve vznikat jadra prvkov s najvascou vazbovou energiou pripadajucou na jeden nukleon (Fe, Ni) a az nakoniec jadra tazkeho vodika (D2/1)

Asi je to jinak, protože vodík tvoří převážnou většinu atomární hmoty ve vesmíru. Těžších prvků je mnohem méně. Aby ne - težší prvky se musejí teprve syntetizovat ve hvězdách, ale vodíkových jader bylo asi 77% po vzniku těchto jader. Zbytek byla skoro úplně jádra helia. V superhustém plazmatu nejspíš vazebná / disociační energie nehrála roli - za těch podmínek...


pkh - 16/11/2006 - 16:47

citace:
citace:
Vsetko bude asi inak.

Co tomu nasvědčuje?
citace:
V hustej a horucej latkovej forme hmoty v pociatocnych stadiach vesmiru vznikali-kondenzovali- neutrony z kvarkov a az potom, ked boli vo vesmire-stale este horucom a hustom-pritomne aj protony mali by ako prve vznikat jadra prvkov s najvascou vazbovou energiou pripadajucou na jeden nukleon (Fe, Ni) a az nakoniec jadra tazkeho vodika (D2/1)

Asi je to jinak, protože vodík tvoří převážnou většinu atomární hmoty ve vesmíru. Těžších prvků je mnohem méně. Aby ne - težší prvky se musejí teprve syntetizovat ve hvězdách, ale vodíkových jader bylo asi 77% po vzniku těchto jader. Zbytek byla skoro úplně jádra helia. V superhustém plazmatu nejspíš vazebná / disociační energie nehrála roli - za těch podmínek...



Drahi priatelia nebudte malomyselni.

Este ste nestudovali "detektivku", ako sucasny konvencny model vzniku a vyvoja vesmiru prisiel na Plancov cas (10^-43 s), Plancovu dlzku a hustotu vesmiru cez Plancov cas ( 10^96 kg/m^3).
Ved tieto hodnoty su ziskane len cez matematicky formalizmus kombinacii troch fundamentalnych konstant prirody: rychlosti svetla, gravitacnu konstantu a Plancovu konstantu.
Umocnovanie, nasobenie, delenie a odmocnovanie nema nic spolocne s pociatocnymi podmienkami vesmiru v Plancovom case.

Kto vam povedal, ze k oddeleniu latky od ziarenia doslo as po staticoch rokoch?
Ved to je bohapusta vedecka loz.
K oddeleniu latkovej formy hmoty od ziarenia muselo dojst uz v okamihu Velkeho tresku.
Ved fyzik, ktory tvrdi, ze pri fazovom prechode prveho druhu, kedy teplota dosahovala hodnoty radovo 10^28 K a hustota priblizne 10^80 kg/m^3, musi vediet, ze ziarenie koexistuje spolu s latkovou formou hmoty, ktorej zabranuje vytvaranie struktur latkovej formy hmoty.
Az ked teplota ziarenia v rozpinajucom vesmire klesala, postupne sa tvorili -kondenzovali zo zatial neznamich struktur latkovej formy hmoty najprv kvarky, potom neutrony, ktore sa rozpadali na protony a elektrony, potom doslo k tvorbe jadier prvkov MPS.
Ako prve jadra sa tvorili tie, ktore mali najvacsiu vazbovu energiu pripadajucu na jeden nukleon jadra (Fe) a ako posledne sa vytvorilo jadro deuteria.
Pretoze sa vesmir extremne rychlo rozpinal, len mala cast neutronov bola zachytena v jadrach MPS-prvkov.
Drviva vacsina neutronov sa rozpadla za velmi kratku dobu na protony a elektrony.
Z tohto dovodu je vo vesmire najviac zastupeny prvok lahky vodil(H1/1)

Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Prosim vas pekne, kde zobral vesmir energiu nato, aby pri sucasnom posobeni gravitacnej sily akceleroval.


Adolf - 17/11/2006 - 19:49

citace:

Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Prosim vas pekne, kde zobral vesmir energiu nato, aby pri sucasnom posobeni gravitacnej sily akceleroval.



O filosofovi Hegelovi se povídá, že když mu oponovali, že jeho filosofie odporuje realitě, tak prohlásil: "Tím hůř pro realitu!"

Vědci však zpravidla nepostupují hegelovsky. Účelem jejich poznání není budování modelů, které by měly být nadřazeny realitě. Jejich snahou je poznání, které produkuje údiv. Čím větší poznatek, tím větší údiv. Údiv spočívá v nesouladu s dosavadním modelem a v příležitosti modifikovat model.

Z hlediska našich kosmologických modelů i představ o gravitaci je naměřená skutečnost zrychlování expanze vesmíru udivující. Mě osobně to zas tak moc neudivuje, protože si myslím, že naše kosmologie je prozatím dost v plenkách. Také by se mi dost líbilo, kdyby gravitace v sobě skrývala spoustu překvapení. Je víc fajn, když nás reálné poznatky udivují, než když jen potvrzují zaprášené modely aproximující realitu na úrovni poznání našich pradědečků.


pkh - 18/11/2006 - 09:31

citace:
citace:

Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Prosim vas pekne, kde zobral vesmir energiu nato, aby pri sucasnom posobeni gravitacnej sily akceleroval.



O filosofovi Hegelovi se povídá, že když mu oponovali, že jeho filosofie odporuje realitě, tak prohlásil: "Tím hůř pro realitu!"

Vědci však zpravidla nepostupují hegelovsky. Účelem jejich poznání není budování modelů, které by měly být nadřazeny realitě. Jejich snahou je poznání, které produkuje údiv. Čím větší poznatek, tím větší údiv. Údiv spočívá v nesouladu s dosavadním modelem a v příležitosti modifikovat model.

Z hlediska našich kosmologických modelů i představ o gravitaci je naměřená skutečnost zrychlování expanze vesmíru udivující. Mě osobně to zas tak moc neudivuje, protože si myslím, že naše kosmologie je prozatím dost v plenkách. Také by se mi dost líbilo, kdyby gravitace v sobě skrývala spoustu překvapení. Je víc fajn, když nás reálné poznatky udivují, než když jen potvrzují zaprášené modely aproximující realitu na úrovni poznání našich pradědečků.



Zda sa, ze Tvoje tvrdenie ma zrnko racionality drahy Adolf.

Hegel sa sam seba pytal cez obsah troch dialektickych zakonov myslenia a prirody, ci su tieto zakony pravdive?
Jeho odpoved spocivala v argumentacii, ze si je isty v tom, ze podla tychto zakonov sa riadi kazde ludske myslenie.

V sucasnosti treba dodat, ze nase myslenie ma svoj jednotny algoritmus v kontexte s tromi dialektickymi zakonmi myslenia, ktore posobia synergicky, ale nikdy nie oddelene, alebo nebodaj cez nase slobodne rozhodnutie je mozne jeden z tychto zakonov negovat.

Algoritmus nasho myslenia je nasledovny:

Cez zmyslove podnety, ktore prijimame z vonkajsieho prostredia sa v nasom vedomi vytvori myslienka spojena so silnou predstavou, zalubou, ziadostou.
Nase slobodne myslenie spojene so slobodnou volou da potom suhlas rozumu, aby cez "otroka tela"-mozog zmaterializoval, alebo hned vzarodku negoval nasu myslienku, spojenu so ziadostou a zalubou.
Ak rozum spolu s volou su v harmonii, potom sa nasa myslienka zmaterializuje vo forme vysloveneho slova, napisaneho textu, alebo v telesnom skutku, ktory bol iniciovany cez myslienku, predstavu a zalubu.
Ak po zmaterializovani nasej myslieky rozumom zistime, ze sme sa mylili, staci predoslu myslienku negovat, a nas rozum strati zalubu v tejto myslienke a predstave.

To iste by malo platit aj o hypotezach vzniku a vyvoja vesmiru.
To, co bolo v predchadzajucej hypoteze racionalne, dokazeme akceptovat, ale to co bolo iracionalne odmietneme.

Moj nazor je taky, ze nieto rozumoveho dovodu povazovat hysterezny jav prudkeho rozopnutia vesmiru na to, aby sme uvazovali o tomto jave, ktory pozorujeme vo vesmire a vysvetlujeme ho sez Einsteinovu kozmologicku konstantu lambda, ktoru Einstein umelo zakomponoval do svojich rovnic stacionarneho vesmiru.

Cez hystereziu-nasledok sa oneskoruje za pricinou- pozorovania velmi vzdialenych galaxii je celkom prirodzene, ze cim su galaxie od nas vzdialenejsie, tym je ich relativna rychlost pohybu vacsia.
My sa pozerame v sucasnosti na minulost vesmiru, ale urcite nie na sucasnost.


pkh - 18/11/2006 - 17:33

citace:
citace:
citace:

Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Prosim vas pekne, kde zobral vesmir energiu nato, aby pri sucasnom posobeni gravitacnej sily akceleroval.




Drahi priatelia.

Netrapte sa nad tym, ze vesmir je tak "stary", ako to tvrdi konvencna hypoteza vzniku a vyvoja vesmiru.

Moj priatel Landau to vyriesil tym, ze cez zakon radiaktivneho rozpadu v minulosti tvrdil, ze pri vzniku zeme bol pomerny pocet izotopov uranu U235/92 a U238/92 1/1.

Kto z vas by sa opovazil protirecit Landauovi cez zakon radioaktivneho rozpadu, ak by pociatocne podmienky pre oba izotopy boli pri vzniku zeme pravdive?

Asi nikto.
Co viedlo fyziku zaciatku 20.storocia- kvantovu, jadrovu a relativisticku fyziku- k tomu, aby prijali model vyvoja vesmiru s nesmierne dlhym vyvojom(13-18 mld.rokov).

Domnievam sa, ze to bola hypoteza z 19. storocia "O vzniku zivota a zivocisnych druhov", ktora pozadovala cez fyzikalne,chemicke a biochemicke zakonitosti nesmierne mnozstvo pokusov a omylov, aby sa na zemi zjavila pri priaznivej zhode okolnosti taka informacia, ako je DNA.


pkh - 18/11/2006 - 19:25

citace:
citace:
citace:
citace:

Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Prosim vas pekne, kde zobral vesmir energiu nato, aby pri sucasnom posobeni gravitacnej sily akceleroval.




Drahi priatelia.

Netrapte sa nad tym, ze vesmir je tak "stary", ako to tvrdi konvencna hypoteza vzniku a vyvoja vesmiru.

Moj priatel Landau to vyriesil tym, ze cez zakon radiaktivneho rozpadu v minulosti tvrdil, ze pri vzniku zeme bol pomerny pocet izotopov uranu U235/92 a U238/92 1/1.

Kto z vas by sa opovazil protirecit Landauovi cez zakon radioaktivneho rozpadu, ak by pociatocne podmienky pre oba izotopy boli pri vzniku zeme pravdive?

Asi nikto.
Co viedlo fyziku zaciatku 20.storocia- kvantovu, jadrovu a relativisticku fyziku- k tomu, aby prijali model vyvoja vesmiru s nesmierne dlhym vyvojom(13-18 mld.rokov).

Domnievam sa, ze to bola hypoteza z 19. storocia "O vzniku zivota a zivocisnych druhov", ktora pozadovala cez fyzikalne,chemicke a biochemicke zakonitosti nesmierne mnozstvo pokusov a omylov, aby sa na zemi zjavila pri priaznivej zhode okolnosti taka informacia, ako je DNA.


Moji milovaní.

Hadam nechcete protirecit muzovi, ktory si nesmierne vazi intelekt byvaleho rádu templarov, ktori vyucovali aj slobodomurarov len preto, aby odkaz a zamer Vsemohuceho darovat celemu ludstvu zjavenu pravdu cez osobu Krista nevysiel nazmar.

Protiklad Krista "666" vyvija v niekolkych poslednych storociach zvysenu aktivitu a "uspechy" najma od obdobia osudoveho piatku 13.oktobra 1307, kedy svetska moc Filipa IV. prinutila aj papeza Klementa V. aby boli likvidovani ti, ktori priniesli prosperitu a exstremne rychly vyvoj kultury, stavitelstva, financnej politiky statov Europy a napredovanie zapadnej civilizacie.

Nemyslite si, ze "templari" mlcia preto, ze maju strach.
Oni su jedni z mala tych, ktori pochopili, ze Boh nemoze klamat svet aj napriek tomu, ze Kristus jasne zdoraznil apostolovi Petrovi, ze nie je mozne, aby boli protiklady cez pokusenie odstranene z tohto sveta.

ps. bolo by nerozumne obvinovat ma zo svatuskarsva, alebo vulgarneho materializmu.


HonzaB - 18/11/2006 - 22:40

citace:
ps. bolo by nerozumne obvinovat ma zo svatuskarsva, alebo vulgarneho materializmu.



To myslím nikomu ani na mysl nepřišlo ...
zdravím
Honza


Adolf - 19/11/2006 - 00:01

Začínám mít obavu, že otáčení Země tu nakonec odhalí Šifra mistra Leonara.


pk - 19/11/2006 - 14:47

citace:
Začínám mít obavu, že otáčení Země tu nakonec odhalí Šifra mistra Leonara.


pk - 19/11/2006 - 15:21

citace:
citace:
Začínám mít obavu, že otáčení Země tu nakonec odhalí Šifra mistra Leonara.



Moj informacny system skolaboval, drahi priatelia.
V jednom som si ale isty. Urcite sa nepremenil na ciernu dieru.
Netrapte sa ale nad tym, ze vam sucasne kozmologicke modely ponukaju siroku skalu ponuk cez svoje hypotezy.
Ved ako to povedal Einstein, vsetko moze byt aj inak.


MIZ - 20/11/2006 - 08:48

citace:
Kto vam povedal, ze k oddeleniu latky od ziarenia doslo as po staticoch rokoch?
Ved to je bohapusta vedecka loz.

citace:
Ako prve jadra sa tvorili tie, ktore mali najvacsiu vazbovu energiu pripadajucu na jeden nukleon jadra (Fe) a ako posledne sa vytvorilo jadro deuteria.

citace:
Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Už jsem pochopil, proč tu před časem padlo slovo kafemlejnek.
Pak se ještě dá postupovat tak, že si vytvořím své vlastní, na okolním, hloupém světě nezávislé, definice základních pojmů typu látka, světlo, expanze vesmíru atd. a používám je, aniž bych tyto své soukromé definice vyzrazoval naslouchajícím nepřátelům.
To bych zaštítil prvním a posledním zákonem typu "pravdu má každý, kdo souhlasí se mnou" a je to. Teď už jen dostat dostatek souvěrců na svou stranu...


pkh - 21/11/2006 - 17:06

citace:
citace:
Kto vam povedal, ze k oddeleniu latky od ziarenia doslo as po staticoch rokoch?
Ved to je bohapusta vedecka loz.

citace:
Ako prve jadra sa tvorili tie, ktore mali najvacsiu vazbovu energiu pripadajucu na jeden nukleon jadra (Fe) a ako posledne sa vytvorilo jadro deuteria.

citace:
Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Už jsem pochopil, proč tu před časem padlo slovo kafemlejnek.
Pak se ještě dá postupovat tak, že si vytvořím své vlastní, na okolním, hloupém světě nezávislé, definice základních pojmů typu látka, světlo, expanze vesmíru atd. a používám je, aniž bych tyto své soukromé definice vyzrazoval naslouchajícím nepřátelům.
To bych zaštítil prvním a posledním zákonem typu "pravdu má každý, kdo souhlasí se mnou" a je to. Teď už jen dostat dostatek souvěrců na svou stranu...



Drahy priatelu.

Kategoricky odmietam ponuku, aby niekto somnou cez moje predstavy a argumentacie suhlasil.
Na svoju obranu mozem dodat len tolko, ze sucasna vedecka komunita este nepozna horizontalny a vertikalny princip symetrie, ktory ma tvar "templarskeho kriza".

Ak neveris, zistis, ze neklamem na Google.


pkh - 22/11/2006 - 15:58

citace:
citace:
citace:
Kto vam povedal, ze k oddeleniu latky od ziarenia doslo as po staticoch rokoch?
Ved to je bohapusta vedecka loz.

citace:
Ako prve jadra sa tvorili tie, ktore mali najvacsiu vazbovu energiu pripadajucu na jeden nukleon jadra (Fe) a ako posledne sa vytvorilo jadro deuteria.

citace:
Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia kozmologie vesmiru, alebo fyzikalni diletanti.

Už jsem pochopil, proč tu před časem padlo slovo kafemlejnek.
Pak se ještě dá postupovat tak, že si vytvořím své vlastní, na okolním, hloupém světě nezávislé, definice základních pojmů typu látka, světlo, expanze vesmíru atd. a používám je, aniž bych tyto své soukromé definice vyzrazoval naslouchajícím nepřátelům.
To bych zaštítil prvním a posledním zákonem typu "pravdu má každý, kdo souhlasí se mnou" a je to. Teď už jen dostat dostatek souvěrců na svou stranu...



Drahy priatelu.

Kategoricky odmietam ponuku, aby niekto somnou cez moje predstavy a argumentacie suhlasil.
Na svoju obranu mozem dodat len tolko, ze sucasna vedecka komunita este nepozna horizontalny a vertikalny princip symetrie, ktory ma tvar "templarskeho kriza".

Ak neveris, zistis, ze neklamem na Google.



Drahi priatelia.

Ak chcete pochopit horizontalny a vertikalny princip symetrie castic latkovej formy hmoty, nedoporucujem zacinat "templarskym krizom".

Ja osobne som takmer vseko pochopil uz ako student, ked som po navsteve Novosybirska, kde sa nachadzal maly urychlovac castic navstivil obchodne centrum.

Samotna exkurzia v centre pre urychlovanie castic ma az tak neoslovila.

Najviac ma stymulovala navsteva obchodneho centra, kde pokladnicky pouzivali "velmi rychly pocitac".

Bol som nesmierne prekvapeny, ako rychlo dokazu novosibirske pokladnicky takmer bez omylu oznamit svojmu zakaznikovi vyslednu cenu za nakup.

Na zaklade tohto "ruskeho pocitadla" som sa v minulosti pokusil cez substruktury latkovej formy hmoty, tj. kvarky a antikvarky, vysvetlit podstatu celej latkovej formy hmoty vesmiru cez horizontalny a vertikalny princip symetrie.

"Svojmu uspechu" vdacim len cez nahodu, s ktorou som sa stretol v nie tak dalekej minulosti pri plateni uctu vo vtedajsich ruskych pokladniach.


pkh - 24/11/2006 - 20:44

Tri tvrdenia, ktore cez fyzikalne zakony nedokaze popriet ziaden triezvo mysliaci fyzik:

1. Kto vam povedal, ze k oddeleniu latky od ziarenia doslo as po staticoch rokoch?
Ved to je bohapusta "vedecka" loz.

2. Geneza prvkov MPS v expandujucom a chladnucom vesmire prebiehala urcite tak, ze najvacsiu sancu na prezitie mali v prvych fazach genezy jadra tych prvkov, ktore mali a maju najvacsiu vazbovu energiu pripadajucu na jeden nukleon jadra (Fe) a ako posledne sa vytvarali jadra deuteria (H1/2).
Tie neutrony, ktore neboli pri extremne rychlej expanzii vesmiru zachytene v jadrach MPSP sa rozpadli na protony a elektrony-tj. na atomy vodika, ktore tvoria drvivu vacsinu celkovej hmotnosti vesmiru.

3. Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia "kozmologie vesmiru", alebo fyzikalni diletanti, pretoze ani VTR nemoze vyslovit argumenty akceleracie sucasneho rozpinania vesmiru cez produkciu energie "z nicoho", ktora by nasmu vesmiru pri jeho expanzii v sucasnosti zabezpecila jeho akceleraciu pri sucasnom posobeni gravitacnej pritazlivej sily.



pkh - 25/11/2006 - 12:04

citace:
Tri tvrdenia, ktore cez fyzikalne zakony nedokaze popriet ziaden triezvo mysliaci fyzik:

1. Kto vam povedal, ze k oddeleniu latky od ziarenia doslo as po staticoch rokoch?
Ved to je bohapusta "vedecka" loz.

2. Geneza prvkov MPS v expandujucom a chladnucom vesmire prebiehala urcite tak, ze najvacsiu sancu na prezitie mali v prvych fazach genezy jadra tych prvkov, ktore mali a maju najvacsiu vazbovu energiu pripadajucu na jeden nukleon jadra (Fe) a ako posledne sa vytvarali jadra deuteria (H1/2).
Tie neutrony, ktore neboli pri extremne rychlej expanzii vesmiru zachytene v jadrach MPSP sa rozpadli na protony a elektrony-tj. na atomy vodika, ktore tvoria drvivu vacsinu celkovej hmotnosti vesmiru.

3. Najvacsim bohapustym klamstvom v sucasnej kozmologii je jej tvrdenie, ze nas vesmir zacal zrychlovat svoju expanziu.
Taketo tvrdenie mozu vyslovit len demagogovia "kozmologie vesmiru", alebo fyzikalni diletanti, pretoze ani VTR nemoze vyslovit argumenty akceleracie sucasneho rozpinania vesmiru cez produkciu energie "z nicoho", ktora by nasmu vesmiru pri jeho expanzii v sucasnosti zabezpecila jeho akceleraciu pri sucasnom posobeni gravitacnej pritazlivej sily.





cooler inicioval otazku, "Proc se zeme otaci kolem sve osy"

Ja osobne som si kladol podobne otazky v minulosti, ale aj v sucasnosti.
Nemali by ste akceptovat moje repliky ako kritiku autorov hypotez vzniku a vyvoja evolucneho modelu vesmiru.

Existuju predsa fyzikalne zakony, cez ktore mozme podat subjektivnu kritiku autorit byvalej a sucasnej vedy.

Nemali by sme sa spravat ako slepi medzi "jednookymi obrami".

Genialny matematik cez svoj matematicky model a jeho fyzikalnu hypotezu spojenu s jeho predstavou, ktora moze protirecit objektivnej pravde este nemusi mat argumenty na to, aby sme vsetci slepo uverili v jeho subjektivny model vesmiru.

Nemali by ste sa hnevat na moje repliky len preto, ze som umyselne iritoval vase nazory na vznik a vyvoj vesmiru len preto, aby ste si mohli pri poznavani objektivnej pravdy, ktoru skumame polozit rovnaku otazku ako Einstein:
"Je mozne, aby bolo vsetko inak?"


Toto téma přichází z:
http://www.kosmo.cz

Url tohoto webu:
http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=print&fid=3&tid=1017