Preteky vo vesmíre - Presné pristátie (Apollo 12 - pokračovanie)
Juraj Petrovič
Keď sa
Pete Conrad postavil pred prístrojový panel LM Intrepid, cítil sa ako doma.
Nečudo. Nielen týždne strávené v simulátore spôsobili, že poznal každý prepínač,
každý indikátor a každú páčku. Hlavným dôvodom bolo to, že to bol práve on,
kto v Bethpage, v Grummanovej továrni, kde sa LM vyrábali, navrhoval rozmiestnenie
ovládacích prvkov. Žiadny inžinier, ani projektant nemohol posúdiť vhodnosť rozmiestnenia
tak, ako skúšobný pilot, ktorý mal so strojom letieť. Aj keď to bola vtedy len
doska s nalepenými obrázkami, Pete dúfal, že raz bude stáť za skutočným prístrojovým
panelom niektorého LM a bude riadiť jeho zostup na povrch Mesiaca.
19. novembra 1969 ten deň nadišiel.
Pete bol nervózny. Dobrá nálada, prevládajúca počas celého letu k Mesiacu ho
neopúšťala, ale ako sa blížil moment jeho skúšky, viditeľne rástla jeho nervozita:
„Znervózňuje ma to Al. Proste neviem čo uvidím, keď sa preklopíme do zvislej
polohy. Pozriem a buď poviem: Aaaaa! Tam to je! Alebo poviem: Do pekla, nepoznávam
nič" a zasmial sa.
„ Neboj Pete. Ak nenájdeš nič známe, pozriem sa ja. Budeš chvíľu kontrolovať počítač a
ja sa pozriem z môjho okna." upokojoval ho Al.
Po prvom zážihu zostupového motora (DOI burn - zážih pre dosiahnutie zostupovej
dráhy) sa ukazuje, že bol perfektný, s minimálnymi odchýlkami, ale že Intrepid
je na dráhe, ktorá je asi o 8 km severnejšie, ako by mal byť. Ak majú pristáť presne,
bude sa musieť táto odchýlka vyrovnať počas riadeného zostupu.
V 110. hodine a 17. minúte letu si smenový riaditeľ Cliff Charlesworth pýta
od svojich ľudí záverečné GO - NO GO pre zážih zostupového motora. A o niekoľko
sekúnd hlási CAPCOM posádke Intrepidu: „máte povolenie pre riadený zostup!"
Počítač riadi zostup zatiaľ automaticky. Presne v stanovený čas najprv trysky
RCS „usadia" krátkym zážihom palivo v nádržiach a o 5 sekúnd neskôr sa
zapaľuje zostupový motor LM. Odteraz bude horieť až do pristátia.
CAPCOM: „Intrepid, Noun 69 plus 04200" Houston zadáva astronautom povel,
ktorým upresnia počítaču miesto pristátia s ohľadom na odchýlku v dráhe. Noun
69 je programový príkaz, 04200 znamená posun o 4200 stôp.
Kontrolky výšky a rýchlosti zhasínajú, pristávací radar zachytil svoje vlastné
signály, odrazené od povrchu. Nasleduje kontrola týchto údajov s primárnym a
záložným navigačným systémom (PGNS a AGS, v astronautickej hantýrke nazývané
„pings and eggs"). Čísla sú veľmi blízko, žiadne ďalšie korekcie nie sú
potrebné.
Všetko prebieha v poriadku, Intrepid kontinuálne znižuje rýchlosť a výšku, trochu
viac cítia reakčné motorčeky RCS, ktoré reagujú na dáta z pristávacieho radaru.
Je to spôsobené aj tým, že záložný systém AGS má pevne montované gyroskopy a
je teda menej presný ako PNGS, ktorý má gyroskopy montované na inerciálnej plošine.
Preto Bean robí update AGS, aby sa obidva systémy zrovnali.
V ôsmej minúte pristávania letia ešte stále tryskou LM dopredu a čakajú na
program P64, ktorý im umožní vidieť, kam vlastne s LM mieria. Al Bean udáva
Petovi uhol, podľa ktorého si za pomoci stupnice vo svojom okne nájde miesto,
kam s LM mieri počítač. Stupnica je dvojitá a Pete sa musí postaviť tak, aby
splynula v jednu. Uhol, pod ktorým má hľadať miesto pristátia udá počítač na displeji.
Pete sa snaží aj v tejto polohe LM vidieť dopredu a nájsť plánované miesto pristátia.
Nie je si istý, ale má pocit, že vidí „svoj" kráter.
110:29:14 Conrad: "Sme v P64"
Po pár sekundách sa ozýva vzrušeným hlasom Pete: „Hej, tam to je! Tam to je!
Presne uprostred!
Počítač mieri s Intrepidom presne na plánované miesto pristátia, možno až príliš
presne. Mieri totiž presne do stredu krátera Surveyor a to nie je miesto, kde
sa dá s LM pristávať. Preto Conrad posúva miesto pristátia viac doprava, k severnému
okraju krátera, kde predpokladá dobré podmienky a nie veľkú vzdialenosť od Surveyora
3, ktorý na nich čaká.
Zvyšok pristávania prebieha ako podľa príručky. Conrad preberá ručné riadenie
v programe P66 a postupne znižuje rýchlosť klesania na prijateľné hodnoty. Intrepid
víri oveľa skôr a oveľa viac prachu ako Eagle a tak musí Conrad pristávať takmer
naslepo a podľa prístrojov. Modrá kontrolka mesačného kontaktu sa rozsvecuje,
Conrad vypína motor a Intrepid dopadá z výšky asi 1,5 metra na povrch okraja
krátera Surveyor na Mesiaci. Tretí a štvrtý človek práve pristáli na povrchu
nášho nebeského suseda. Na rozdiel od svojich predchodcov pristáli presne tam,
kde mali. Odteraz sa toto miesto nazýva „Pete's parking slot - Petov parkovací
box".
Aby ste získali predstavu, ako také pristátie vyzerá, pozrite si nasledujúci
záznam kamery na palube LM Intrepid. Záznam začína tesne pred prechodom na program
P64 a končí samotným pristátím.
Najprv ale niekoľko statických záberov zo záznamu, zobrazujúcich cieľ Intrepidu
- kráter Surveyor, ako sa postupne približuje. Poskytnú vám orientáciu pri sledovaní
záznamu: Uhol kamery je neobvyklý, smerovala totiž takmer presne dolu, preto
po otočení LM do pristávacej polohy nie je veľmi veľký dohľad do diaľky.
Uhol kamery je neobvyklý, smerovala totiž takmer presne dolu,
preto po otočení
LM do pristávacej polohy nie je veľmi veľký dohľad do diaľky.
Tu je vidieť, že kamera smerovala takmer kolmo k zemi, pre názornosť
je tu naznačená poloha pristávacej nohy LM ako aj madla na okne LM, vytvárajúceho
tmavý pruh.
Obaja kamaráti sú nadšení, Conrad skladá poklonu majstrom trajektórií v Houstone,
ktorí predviedli, že naozaj dokážu LM posadiť presne na miesto, ktoré sa od nich
požaduje. Geológovia sú vo vytržení, odteraz majú istotu, že ich plánovanie
lunárnych prechádzok má skutočne zmysel.
Tu je ešte raz mapa pristátia LM Intrepid, zakreslená do staršieho obrázku
zo sondy Lunar Orbiter: Malý krížik v kráteri Surveyor označuje polohu Surveyora
3.
Na rozdiel od Apolla 11 poznajú kontrolóri v Houstone presnú polohu Intrepidu
a sú z nej nadšení. Napriek tomu, že Pete preletel najbližšie možné miesto pristátia
k Surveyoru vo výške asi 67 metrov, vzdialenosť k sonde je perfektná - 155 metrov,
čo je bez problémov dosiahnuteľné pešo aj v tuhom mesačnom skafandri.
Tu je ešte jedna mapka, zobrazujúca výškový profil zostupu a jeho priebeh v
blízkosti krátera Surveyor:
Dvaja z troch kamarátov pokračujú vo svojej neuveriteľnej ceste. A tretí z nich,
Dick Gordon sa teší na palube CM Yankee Clipper, že sa im presné pristátie podarilo.
Pri jednom z ďalších preletov na základe údajov z Houstonu smeruje palubný sextant
na udanú pozíciu a po krátkom privyknutí vidí na povrchu malú striebristú bodku,
vrhajúcu jasný tieň.
"Vidím Intrepid! Mám Intrepid!", oznamuje vzrušene do Houstonu.
A o malú chvíľku rozoznáva na okraji krátera Surveyor ešte jeden menší bod,
vrhajúci tieň...
"A teraz vidím Surveyor, mám aj Surveyor!"
Pozorovanie z paluby Yankee Clipper potvrdilo to, čo špecialisti v Houstone
vypočítali - Pete Conrad a Al Bean sú presne tam, kde majú byť a čakajú ich
dve takmer štvorhodinové vychádzky na mesačný povrch. Dobývanie končí, cesta
pre vedecký prieskum Mesiaca je otvorená.
