povedal by som že "tudy cesta nevede" a celý tento nápad je blud
Prečo? Uvediem argumenty "prečo nie" a skúste ich vyvrátiť:
- je to klasický reaktívny pohon, takže urýchľujúca sila je získaná z ohrevu hnacieho média na vysokú teplotu a jeho urýchlenia v tryske na vysokú rýchlosť (na úkor tlaku a teploty)
- je teda úplne jedno, či energiu (teplo) na ohrev hnacieho média získam spalovaním kyslíku a vodíku alebo na nosič dopravím prostredníctvom žiarenia
- S teplotami ohrievanej časti systému sa nedostanem ani na teploty v spaľovacej komore LOX/H2 motorov. Reálne dosiahnuteľných by mohlo byť možno 2500°C, ale určite nie viac ako 3000°C - nemáme žiadne materiály, ktoré by také teploty a tepelné toky znášali bez straty pevnosti.
- iný spôsob prenosu energie ako priamy ohrev vzhľadom na prenášané výkony a geometrické rozmery "lietajúcej časti" akosi nepripadá do úvahy
- Isp nebude nijak zázračné - kvôli nižším teplotám bude aj 4000 Ns/kg mimoriadny úspech a 3000Ns/kg veľmi dobrý výsledok.
- nízke Isp bude mať za následok veľkú štartovaciu hmotnosť a značné rozmery "lietajúcej časti" systému,
- to následne spôsobí veľké problémy pri pokusoch o znovupoužiteľnosť
- pravdepodobne nevystačím s jedným "vysielacím zariadením", jednoducho preto, že Zem je guľatá a pri urýchľovaní hoci aj tempom 30m/s2 je urýchľovacia dráha dlhá cez tisíc kilometrov. Navyše, dráha začína na povrchu Zeme, takže prvý vysielací systém musí byť v priamej dohľadnosti miesta štartu.
citace:povedal by som že "tudy cesta nevede" a celý tento nápad je blud
Prečo? Uvediem argumenty "prečo nie" a skúste ich vyvrátiť:
úvahy
Ja bych na to sel jinak. Vubec bych nepouzival ohrev na nejake vysoke teploty ale vyuzil bych princip vznasedla.
Pod velkou talirovou plochu bych hnal shora vzduch z atmosfery a zespoda bych tuto plochu ohrival laserem. Vznikly pretlak bych pouzil na vznaseni a urychleni. V urcite vysce by se pak preslo na dodavani vzduchu (plynu)ze zasobniku.
Podminkou je lehka nosna plocha, zespodu horka od laseru a z vrchu studena. Pri prumeru 15m je nosna plocha 176m2 a uz pri malem pretlaku lze dosahnout velke hnaci sily.
jeste upresneni - plocha je myslen tvar talire s okrajem a vzduch se vhani radialne. Zasoby a motory jsou na studene strane a stabilizace je delana rotaci.
Jeste trochu cisel. Pri pretlaku 100pa coz odpovida atmosferickemu tlaku 1*10-3atm bude tah tohoto pohonu asi 17kN. Pri vaze konstrukce 500kg a zasoby vzduchu 750kg, by start vypadal tak ze asi do 40-45km letelo na atmosfericky vzduch. Nad 40-45km by se zacal pridavat plyn ze zasobniku a nad 55-75km by presel na zasobnik. Problem je ze nemam cas spocitat jestli by to stacilo a jestli 750kg plynu neni az prilis malo pro prechod na LO... a je pravda ze by treba napric kontinentem muselo byt rozmisteno nekolik (mozna nekolik desitek) stanic, ktere by si plavidlo postupne predavali...... Energie pro turbinu by se musela brat primo z tepla generovaneho laserem...
citace:Pod velkou talirovou plochu bych hnal shora vzduch z atmosfery a zespoda bych tuto plochu ohrival laserem. Vznikly pretlak bych pouzil na vznaseni a urychleni.
Řekl bych, že toto je v principu tzv. systém LightCraft.
citace:Laserový pohon by mohl rakety vypaprskovat do vesmíru
...
Myšlenka pěkná, ovšem když začnete počítat s reálnými technologiemi, tak budete mimo ...
Zrovna včera jsem opravoval výkonový laser u jednoho našeho zákazníka. Uvedu pár údajů:
- průměr paprsku před finálním ostřením: cca 15mm
- nominální příkon: 5,4kW
- výkon paprsku: 200W
- tepelný efekt na "cíl" se velmi liší podle materiálu a provedení, typicky 70W
- cena přístroje je v řádu jednotek milionů Kč
- účinnost je cca 1,3% (= v procentech 70/5400)
Jeden pokus s pohonom pomocou mikrovlnneho ziarenia bol planovany po vypusteni Cosmos 1 (Planetary society). Start sa nepodaril. Planetary Sociery pripravuje novu plachetnicu : LightSail (http://www.planetary.org/programs/projects/solar_sailing/lightsail1.html)
Ci sa experiament popisany v dole uvedenom clanku uskutocni som sa nedopatral.
James Benford1 and Gregory Benford 2: Near-Term Beamed Sail Propulsion Missions: Cosmos-1 and Sun-Diver http://www.ugcs.caltech.edu/~diedrich/solarsails/docs/Near-term_beam_sail.pdf
Pomocou radioteleskopu v Goldstone chcu ozarovat plachtu na 8.5 GHz (500 kW). To by malo druzici udelit zrychlenie 10-7 m/s2.
citace:Jeden pokus s pohonom pomocou mikrovlnneho ziarenia bol planovany po vypusteni Cosmos 1 (Planetary society). Start sa nepodaril. Planetary Sociery pripravuje novu plachetnicu : LightSail (http://www.planetary.org/programs/projects/solar_sailing/lightsail1.html)
Ci sa experiament popisany v dole uvedenom clanku uskutocni som sa nedopatral.
James Benford1 and Gregory Benford 2: Near-Term Beamed Sail Propulsion Missions: Cosmos-1 and Sun-Diver http://www.ugcs.caltech.edu/~diedrich/solarsails/docs/Near-term_beam_sail.pdf
Pomocou radioteleskopu v Goldstone chcu ozarovat plachtu na 8.5 GHz (500 kW). To by malo druzici udelit zrychlenie 10-7 m/s2.
Tady ta technologije jim pomuze. Kamaradi Montane, U.S.A. zacinaji vyrob 100 tunovy, 10MGWhr baterije ktery muzou byt pouzite na zdroj energije na ozarovani.
[Promin, Cesky uz dobre nepisu. Ziju v Americe 40 let. Je mi 53.]
