| 20.11.2008 - 11:35 - Ohara | |
|
| Myslim ze je to prave o tom, ze rusum se nechce roztacet dalsi ekonomicky vysilujici kolo zbrojeni, ke kterymu funkcni protiraketovy destnik povede. Pro ne to znamena modernizovat nosice a hlavne system vcasnyho varovani, aby dokazali reagovat na potencialni prvni uder ucine - zarucili uplne zniceni utocnika, coz v pripade funkcni protiraketove obrany nemusi byt jiste. Proste je to pro ne prilis draha sachova partie, kterou by museli hrat. Pro nas je to naopak zpusob jak si zajistit snad faktickou obranu spojencem, coz smlouva nemusi byt, viz. 2. svetova valka. Chyba ovsem je, ze lezeme USA do zadku natolik, ze s radarem nezadame vyrazny posileni vlastni protivzdusny obrany. Takze si sem nechame dat strategickej cil a doufame ze jen povest strycka Sama kazdyho odradi, a co kdyz ne? |
|
| Jako jeden z moderátorů tohoto fóra žádám o přesunutí diskuze o politice a válčení mimo kosmo.cz , např. na http://politikon.kostera.name/ . |
| 25.11.2008 - 09:25 - Ervé | |
|
| Takže zpátky k bojovým satelitům - američané je probírali teoreticky, SSSR zkoušel i na orbitě stíhání a zničení. Problémem samozřejmě bylo a je, že takhle stíhat se dají jen družice na nízkých drahách, kdy by asi nebyl problém zamaskovat start interceptoru k běžnému nákladu a schovat se ve smetí na orbitě. U letů na vysoké (GPS) a GEO dráze už maskování není možné, startů je málo a manévrování je mnohem delší. Vzhledem k tomu, že takovou technologii měl jen SSSR/Rusko, nemělo ničení satelitů smysl, protože je to útok na klíčové prvky obrany. Když se do toho teď zamotala Čína, pátrání po pachateli se komplikuje, počet čínských startů ale neumožňuje důkladné maskování, a ani není v zájmu Číny vést válku s USA. Interceptor jako takový je možné vyvinout a vypustit, v 60. a 70. letech 20. století to ale nešlo kvůli nízké spolehlivosti systémů. |
|
Utajenie/maskovanie štartu je jedna vec.
Rozlišovacia schopnosť pozemných a kozmických detekčných systémov a rýchlosť, s akou dokážu interceptory objavť a vyhodnotiť vec druhá.
Rozmery interceptorov a ich maskovanie vec tretia.
A ďalšou vecou je, ako rýchlo po štarte prechádzajú interceptory na bojové kurzy a začínajú zblíženie s cieľmi.
Interceptory typu IS-IS (Poljot) prechádzali na bojový kurz pri druhej či tretej orbite, ich cieľom boli (mali byť) prednostne veľké prieskumné družice typu KH / Corona.
Satelit série IS (IS-A, I1B, I2B, 4Ja11) je ale celkom veľký - dĺžka cca 4,5 metra, priemer cca 1,5 metra, hmotnosť 600-1400-3320kg (podľa typu), takže sa dá utajiť len ťažko. Je to však tiež technológia stará 40 rokov. Systém nebol zo strategického hľadiska príliš nebepečný, pretože v danom období ešte nemali družicové prostriedky tak veľký význam pre bezprostrednú bojovú činnosť.
V dnešnej dobe by mohli samostatné interceptory s podobným výkonom mať rozmery menej než jeden meter a hmotnosť do 200kg - Raytheon EKV mal hmotnosť 64kg, dĺžku 1,4m (veľkú časť dĺžky tvoril IR teleskop) a priemer 0,6m, bol postavený na technológii z 80-90.rokov.
Pri použití nejakej platformy, ktorá by niesla bojové subsatelity a zabezpečovala pre ne základný servis a počiatočné navedenie, hmotnosť bojových subsatelitov by mohla klesnúť pod 30kg a rozmery pod pol metra - teda na úroveň MHV zo strely ASM-135ASAT alebo LEAP strely RIM-161 Standard 3, prípadne ešte nižšie - až na rozmery rádu 20-30 centimetrov a hmotnosť pod 10 kg.
Malorozmerné interceptory by mohli byť vypustené ako súčasť vojenských družíc jednak pre ich sebeobranné účely a jednak pre ofenzíne úlohy.
Výsledkom by samozrejme bola militarizácia vesmíru. Pritom k rozmiestneniu (po dokončení vývoja a príprave) napríklad formou "platforiem" môže dôjsť veľmi rýchlo - doslova za niekoľko hodín, rovnako nečakané môže byť aj ich použitie, napadnutá strana má len veľmi malé možnosti efektívnej obrany. Preto si myslím, že už samotný vývoj takýchto prostriedkov predstavuje pre ostatných hráčov svetovej politiky vážnu hrozbu a je značne vojensko-politicky nezodpovedným až hazardérskym krokom.
|
|
